BRATISLAVA. Bratislava sa ako jedno z mála miest na Slovensku rozhodla zaviesť miestny poplatok za rozvoj.
Siaha hneď po najvyššej možnej sadzbe pre stavebníkov, aby získala čo najviac peňazí do mestskej kasy.
Vyberaním poplatku v maximálnej výške však stráca jeho regulačný potenciál.
„Vďaka poplatku môžu mestá a obce získať dodatočné zdroje na zlepšenie sociálnej vybavenosti či dobudovania infraštruktúry v území dotknutom výstavbou, ale aj v širšom okolí,“ povedala hovorkyňa mesta Ivana Skokanová.
Bratislava vidí v poplatku možnosť, ako získať peniaze na nové škôlky, školy či výstavbu chodníkov, alebo opravu ciest.
Najvyššia sadzba
Poplatok za rozvoj, ktorý stavebníci v zahraničí bežne platia, bol na Slovensku zavedený zákonom, ktorý navrhli poslanci politickej strany Smer-SD Igor Choma a Richard Raši.
Zákon platí od novembra, obce a mestá môžu začať poplatok vyberať od januára. Je však na každej obci a meste, či poplatok na svojom území zavedie, prípadne v akej výške.
Samosprávy si totiž môžu zvoliť výšku poplatku v rozpätí od 10 do 35 eur za každý načatý štvorcový meter nadzemnej časti stavby.
Taktiež sa môžu rozhodnúť, na aký druh stavby poplatok zavedú, napríklad bytové domy, administratívne budovy alebo priemyselné stavby.
Aj keď obce môžu začať poplatok od stavebníkov vyberať až od nasledujúceho roka, v parlamente je už jeho novelizácia. Je z dielne politickej strany Most-Híd a jej cieľom je oslobodiť od poplatku rekonštrukcie budov.
Podľa aktuálne platných pravidiel sú totiž napríklad majitelia bytovky povinní poplatok zaplatiť aj vtedy, ak sa ju rozhodnú iba zatepliť či zrekonštruovať.
Bratislavský magistrát navrhuje vyberať poplatok v maximálnej možnej výške a na všetky druhy stavieb, ktoré im zákon umožňuje.
„O výške poplatku primátor Ivo Nesrovnal viackrát rokoval so starostami mestských častí a tí jednohlasne navrhli maximálnu výšku poplatku,“ vysvetlila Skokanová.
Magistrát však doteraz nariadenie o poplatku neprijal, keďže sa s mestskými časťami nevedel dohodnúť na pomere, v akom si budú deliť zisk.
Zatiaľ čo primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal navrhoval 50 percent pre mesto a 50 percent pre mestskú časť, mestské časti presadzovali pomer 68:32 v ich prospech.
To sa im nakoniec podarilo a presadili si aj to, že poplatky budú od stavebníkov vyberať samy s tým, že dohodnutú časť z poplatku zašlú magistrátu.
Výkonný riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja Juraj Suchánek však tvrdí, že zavedenie poplatku za týchto podmienok ukazuje nepochopenie zákona.
„Aj laikovi je zrejmé, že iné požiadavky na infraštruktúru má bytová výstavba a iné budovanie skleníkov. Napriek tomu ich magistrát navrhol spoplatniť rovnako,“ povedal Suchánek.
Zavedenie poplatku tak podľa neho povedie k ďalšiemu zvyšovaniu cien novostavieb v Bratislave.
Okrem Bratislavy plánuje z veľkých slovenských miest poplatok zaviesť aj Žilina. Tá však navrhuje od stavebníkov vyberať poplatok v rozmedzí od desať do dvadsať eur podľa zóny, v ktorej chcú stavať.
Snaží sa tak nasmerovať stavebníkov tam, kde ich potrebuje. Mestá ako Košice či Trenčín sa rozhodli, že nový poplatok zatiaľ nezavedú.
Ako je to teraz
Na to, aby stavebníci v súčasnosti získali od samosprávy súhlas na výstavbu, často im sľúbia, že v mestskej časti postavia napríklad škôlku alebo opravia nejakú križovatku. Ide o takzvané vyvolané investície.
Pôvodným zámerom pri zavádzaní nového poplatku bolo pritom stanoviť pravidlá, ako by mestá a obce mohli získať od developerov financie, ktoré by použili na budovanie základnej infraštruktúry.
Mali tak nahradiť vyvolané investície a zabrániť korupcii. Zákon bol však v parlamente prijatý v pozmenej podobe, ktorá je viacerým samosprávam nejasná a zákon si tak vysvetľujú rôzne.
Niektoré obce tak považujú poplatok za rozvoj za ďalší zdroj príjmov popri vyvolaných investíciach. Takže sa môže stať, že samospráva si vypýta od stavebníka dve platby.
