Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Neudržať si stáleho hosťa znamenalo kedysi v dobrom bratislavskom podniku stratu reputácie a prestíže. V Štefánke bol jedným z takýchto prominentných hostí generál Josef Šnejdárek.
Petržalka chránila Dunaj pred prechodom vojska Čítajte Rodák z Napajedel narukoval do rakúsko-uhorskej armády a dosiahol hodnosť poručík.
Ešte pred prvou svetovou vojnou z nej odišiel a ako vojak nastúpil do francúzskej cudzineckej légii a bojoval v Afrike.
V prvej svetovej vojne bojoval na západnej fronte, po nej sa vrátil do Československa a viedol jeho vojsko proti Poľsku vo vojne o Těšínsko. V prvej polovici tridsiatych rokov bol zemským veliteľom Slovenska.
Pracovňu mal v Grasalkovičovom paláci. Každé ráno pred príchodom do kancelárie sa preto zastavil v Štefánke. Pri svojom stolíku si vypil kávičku a prečítal noviny.
Vyznamenal sa aj pri obrane Slovenska pred komunistickými vojskami Maďarskej republiky rád. Že vo vojne nevíťazí len hrubá sila, dokomentujú aj jeho pamäti:
„Maďarští bolševici vtrhli na Slovensko a zatlačili naše vojsko povážlivě, místy až k samým polským hranicím.
Krvavý Béla Kun už v Petržalke nemá ulicu Čítajte Generál Pellé, vrchní velitel československých vojsk, mě povolal na Slovensko, abych tam převzal velení... Sebral jsem narychlo všechno vojenské, co se kde dalo a dal jsme hned rozkaz k útoku. Demoralisované šarže jsem degradoval...
Zavolal jsem si jednoho důstojníka štábu a řekl jsem mu: Pojedeš do Žiliny a ze Žiliny směrem ke Košicím. 100 vojínů si začerní tváře a ruce a na hlavu uvážou bílé šátky po způsobu turbanu.
Na trase do Košic na každém nádraží vystoupí, budou chodit po peroně a mluvit budou hlasitě po senegalsky.
Moji „Senegalci“, většinou hoši z Prahy – Vršovic, to tedy udělali dobře. Když jsme obklíčili u Hronu oddíl bolševiků, začali skákat do řeky i neplavci. Potom řekli – bojíme se. Protože velitelem Čechů je negr. Lidožrout.“
Ako spomínal pán Vojtech Hackenberger, ktorého rodina prevádzkovala Štefánku v troch generáciách:
„Raz sa generál Šnejdárek v stanovenú hodinu nedostavil. Čašník sa ma spýtal, či teda môže miesto obsadiť. Keďže bol vždy vojensky presný, usúdil som, že nepríde a súhlas na obsadenie stolíka som dal.
Ako prvý na svete letel Bratislavčan, nie Američan Čítajte Čo čert nechcel, o chvíľu sa generál objavil vo dverách, a keď videl, že jeho miesto je obsadené, otočil sa na opätku a odišiel.
Keď sa nasledujúci deň neukázal, tak som mladému učňovi prikázal, aby sa išiel nenápadne pozrieť do susednej Astorky, či tam náhodou nesedí. A skutočne. Pil kávu u konkurencie! To som nemohol pripustiť.
Zobral som fľašu francúzskeho koňaku, ohlásil som sa u pána generála, ospravedlnil som sa, a tak zostal našim stálym hosťom.“
