BRATISLAVA. Na majstrovstvách sveta v Sarajeve 1973 hrala vo finále dvojhry žien československá reprezentantka Alica Grofová s Číňankou Hu Ju-lan. Rodáčka z Vajnôr sa vrátila domov so striebornou medailou a ďalšiu, bronzovú, pridala v mixe s Josefom Dvořáčkom.

Odvtedy sa za 43 rokov nedostala do finále MS v dvojhre žiadna Európanka. Stolnému tenisu pevne vládne Ázia.
Najlepšia slovenská stolná tenistka v histórii žije dnes ako dôchodkyňa v zabudnutí v bratislavskej Petržalke. Raketa z hráčskej kariéry a medaily jej v panelákovom byte pripomínajú slávne časy.
Dvere do sveta
„Mala som osem rokov, trávili sme s rodičmi dovolenku na chate v Orlických horách a bol tam aj pingpongový stôl,“ spomínala Alica Chladeková-Grofová na svoje začiatky s raketou a celuloidovou loptičkou. „S bratom nás hra veľmi bavila. Keď sme sa vrátili domov, rozložili sme jedálenský stôl a hrali sme.“ S otcovou korkovou raketou potom hrala v škole vo Vajnoroch so staršími chlapcami.
Po roku začala chodiť trénovať do Pekla, do známej krčmy v Rači. Za pohostinstvom bola miestnosť, kde boli rozložené tri stoly.
Neskôr sa tréningy presunuli do račianskeho kina. Tam boli stoly za plátnom. Deti trénovali v suteréne pod vedením trénera Milana Macha, ligisti na čele s Irenou Mikócziovou-Bosou a Viliamom Polakovičom hore. Zápasy sa už hrali v kultúrnom dome v Rači. Takto to fungovalo, až kým nepostavili halu v Krasňanoch.

Už ako trinásťročná hrala prvú celoštátnu ligu žien. Skúsený reprezentačný tréner Ivan Andreadis poradil otcovi talentovanej žiačky, aby zmenila herný štýl a namiesto opatrného pinkania hrala odvážnejšie v útoku.
Rada zabrala, Alicin dominantný forhendový úder bol jeden z najtvrdších na svete. Ako šestnásťročná podľahla vo finále majstrovstiev Československa vtedajšej jednotke Marte Lužovej. Mladej Bratislavčanke sa otvorili dvere do reprezentácie.
Za najväčšiu odmenu považovala možnosť cestovania po celom svete. Na jej úspechoch sa najviac podieľal otec a úžasné rodinné zázemie.
Cesta do Japonska
V reprezentácii musela ako Slovenka často presviedčať, že do tímu patrí. Zo svojich prvých MS v Mníchove 1969 písala rodičom pohľadnicu, že české spoluhráčky jej robia zle a chce ísť domov. Nakoniec aj v napätej atmosfére vybojovali v družstvách bronzové medaily. Potom sa zaťala a trénovala ešte viac. Chcela sa vyrovnať prvej hráčke tímu Ilone Voštovej.
Na svetovom šampionáte v Nagoji 1971 sa Alica Grofová a Ilona Voštová ako jediné Európanky prebojovali medzi osem najlepších. V tímoch skončili na treťom mieste.

Nemenej zaujímavá ako samotný šampionát bola pre slovenskú stolnú tenistku štvordňová cesta do Japonska. Priama letenka stále asi 30-tisíc korún, a tak na zväze v Prahe zvolili let do Moskvy, odtiaľ do Chabarovska a potom nasledoval vlakový spoj do Nachodky aj plavba sovietskou loďou do Jokohamy. Loď na mori okrajovo zastihol tajfún, čo pasažierov dosť vystrašilo.