SME
Utorok, 27. september, 2022 | Meniny má Cyprián

Pisztoryho palác dostáva nový šat

Palác na Štefánikovej ulici slúžil ako sídlo ambasády nemeckej ríše, ale aj ako Leninovo múzeum.

(Zdroj: Foto SME - Jozef Jakubčo)

STARÉ MESTO. Po dlhých rokoch chátrania sa historický Pisztoryho palác dočkal opravy. Vďaka takzvaným nórskym fondom do národnej kultúrnej pamiatky už nezateká a jej fasáda žiari jasnou žltookrovou farbou.

Mestská časť Staré Mesto, ktorá palác spravuje, dúfa, že jeho obnova umožní jeho lepšie využívanie v budúcnosti.

„Obnovou paláca sa zlepšia podmienky pre činnosť kultúrnych, umeleckých a komunitných aktivít v jeho priestoroch,“ povedala hovorkyňa Starého Mesta Nora Gubková.

V rámci rekonštrukcie paláca doteraz opravili jeho strechu, pričom pôvodná krytina bola vymenená za novú, keramickú.

SkryťVypnúť reklamu

Z oboch fasád, čelnej, ako aj dvorovej, boli odstránené staré nátery a obe dostali novú omietku. V paláci pribudol aj nový elektronický zabezpečovací systém.

Jeho priestory sú zabezpečené aj proti požiaru detektormi dymu a výstražnými sirénami.

Aktuálne prebieha oprava okien a rekonštrukcia kotolne.

Nórske fondy

Správca paláca, mestská časť Staré Mesto, nebola schopná rekonštrukciu paláca zabezpečiť zo svojich zdrojov.

Preto ešte v roku 2014 požiadala o grant z programu Finančného mechanizmu EHP 2009 – 2014, známeho ako nórske fondy.

Keďže Nórsko nie je členskou krajinou Európskej únie, cez tento mechanizmus sa podieľa na európskych projektoch s cieľom znížiť ekonomické a sociálne rozdiely v Európe.

Staré Mesto uspelo a v roku 2015 získalo grant v hodnote viac ako 578-tisíc eur. Ten pokryje 85 percent nákladov a Staré Mesto doplatí zvyšok – 86 718 eur.

SkryťVypnúť reklamu

Doteraz bolo v rámci rekonštrukcie preinvestovaných približne 326-tisíc eur.

Práce na obnove paláca sa začali ešte koncom roka 2015 a mali by byť ukončené do 30. apríla 2017. Počas nej však kultúrny život v paláci neustal, len je trochu obmedzený.

Ani súčasná rekonštrukcia však nevyrieši všetky „boľavé miesta“ budovy.

„V budúcnosti by bolo treba riešiť v Pisztoryho paláci odstránenie príčin vlhnutia pivničných priestorov, revitalizáciu nádvoria, odvodnenie dvora a taktiež zdravotechniku,“ vymenovala Gubková.

Génius loci je zatiaľ zachovaný

Napriek prebiehajúcej rekonštrukcii si palác uchováva svoj genius loci, a teda ducha miesta. Je to aj vďaka tomu, že aj keď palác v minulosti slúžil na rôzne účely, nebol výrazne prestavaný.

Väčšina pôvodného vybavenia sa zachovala a možno ju v ňom dodnes vidieť.

SkryťVypnúť reklamu

Ide napríklad o kovanú bránu, ozdobné zábradlie, terazovú podlahu s ornamentom v schodiskovej hale čiastočne prekrytú červeným kobercom a bohatú štukovú výzdobu či fresky na strope. Tie sú dielom Peregrina von Gastgeb z roku 1895.

Z histórie

Len máloktorá budova v Bratislave ukazuje, aké sú zamotané dejiny Slovenska.

Palác v eklektickom štýle si dal postaviť bohatý lekárnik židovského pôvodu Felix Pisztory v 90. rokoch 19. storočia na vtedy ešte len vznikajúcej mestskej triede.

Patril mu aj dom s lekárňou „U červeného raka“ v Michalskej bráne.

Palác naprojektoval architekt žijúci v Budapešti Josef Hubert. Súčasťou budovy bola záhrada siahajúca až k dnešnému Slavínu.

Lekárnik sa však dostavby paláca nedožil, keďže zomrel v roku 1891. Paláci potom podľa zistení historika Štefana Holčíka patril vdove Ide Pisztoryovej.

Čo sa s palácom stalo po jej smrti, nie je úplne jasné, keďže mali bezdetné manželstvo. Počas druhej svetovej vojny však údajne v paláci sídlilo veľvyslanectvo nemeckej ríše.

Práve z neho sa malo rozhodovať o spôsobe potlačenia Slovenského národného povstania či transportoch slovenských Židov.

Po vojne bol palác znárodnený a od roku 1952 slúžil ako Múzeum Vladimira Iľjiča Lenina. Až donedávna jeho socha v mierne nadživotnej veľkosti pripomínala v paláci tieto časy. V súčasnosti už iba leží pod schodiskom v ľavom krídle paláca rozdelená na dve časti.

Po Nežnej revolúcii, keď už Leninovo múzeum stratilo opodstatnenie svojej existencie, sa stal palác Domom zahraničných Slovákov.

Tí boli v paláci poslednými nájomníkmi. Potom budova na dvanásť rokov osirela, čo sa výrazne podpísalo na jej stave. Začalo do nej zatekať a steny začali plesnivieť. Avšak mesto na opravu nemalo peniaze.

Nový život paláca

Zvrat nastal v roku 2012, keď sa aktivisti z mimovládnej organizácie Via Cultura založenej političkou a herečkou Magdou Vášáryovou rozhodli vrátiť do historickej budovy život.

Z paláca vyniesli pätnásť kontajnerov smetí, vyklčovali dvor a na počesť pôvodného majiteľa na ňom vysadili bylinky.

Odvtedy palác žije bohatým kultúrnym životom. V jeho ľavom krídle sídlia komunitné divadlá ako napríklad Divadlo bez domova, Equiteatro či Len Tak Tak divadlo.

V podzemí pravého krídla, v kinosále z 50. rokov minulého storočia, už od roku 2013 funguje Kino Film Europe s retro čalúnenými sedačkami a kapacitou 99 miest.

Rozširuje v meste filmovú ponuku, keďže sa orientuje výhradne na premietanie európskych filmov ocenených na medzinárodných filmových festivaloch.

Prízemie a horné podlažie pravého krídla slúžia na rôzne festivaly, koncerty, výstavy, recepcie či rauty. Sú vhodné aj na svadobné obrady a komorné svadby.

Aktuálne sa tu nachádza výstava fotografií OFF_festival, ktorá prebieha súčasne s Mesiacom fotografie.

Takže návšteva výstavy umožňuje okrem najnovších trendov vo fotografii vidieť aj to, v akom stave sa palác v súčasnosti nachádza.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zákazníci OMV môžu vrátiť prírode kúsok lesa
  2. Jazdíte na pneumatikách Continental?
  3. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou
  4. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať?
  5. Štát zvyšuje dotácie na nájomné bývanie
  6. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny
  7. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME
  8. Sledujte príjem živín u starých rodičov
  1. Jazdíte na pneumatikách Continental?
  2. Rebríček úsporných ojazdených vozidiel
  3. 4-dňový pracovný režim spoločnosti NN Slovensko získal ocenenie
  4. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel
  5. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou
  6. J&T BANKA upriamuje pozornosť na ochranu morských ekosystémov
  7. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať?
  8. Spolu tvoríme inkluzívne susedstvá
  1. Tejto zelenine patrí štvrté miesto na svete. Máte ju doma? 12 727
  2. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 10 957
  3. OMV mení kuchynský olej za kávu. Teraz na celom Slovensku 3 860
  4. Najradšej by ste pri čítaní správ odleteli preč? 3 521
  5. Morca-della a Pali. Tatrakon stojí na osvedčenej klasike 3 464
  6. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 236
  7. Bublina: Hravý a kreatívny časopis pre deti v denníku SME 2 516
  8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať? 2 248
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  2. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  3. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  4. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  5. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  6. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Post Bellum SK: Kaviarne: dobrá adresa, politika aj štamgasti
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 15 382
  2. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 13 817
  3. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 5 711
  4. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 471
  5. Martin Majzlan: Pamír, miesto kde som zanechal kus svojho srdca (+Video) 3 891
  6. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, diel tretí. 3 366
  7. Milan Removčík: Vlakom do Splitu. 3 121
  8. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia dobrá, part II. 2 766
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťZatvoriť reklamu