STARÉ MESTO. Po dlhých rokoch chátrania sa historický Pisztoryho palác dočkal opravy. Vďaka takzvaným nórskym fondom do národnej kultúrnej pamiatky už nezateká a jej fasáda žiari jasnou žltookrovou farbou.
Mestská časť Staré Mesto, ktorá palác spravuje, dúfa, že jeho obnova umožní jeho lepšie využívanie v budúcnosti.
„Obnovou paláca sa zlepšia podmienky pre činnosť kultúrnych, umeleckých a komunitných aktivít v jeho priestoroch,“ povedala hovorkyňa Starého Mesta Nora Gubková.
V rámci rekonštrukcie paláca doteraz opravili jeho strechu, pričom pôvodná krytina bola vymenená za novú, keramickú.
Z oboch fasád, čelnej, ako aj dvorovej, boli odstránené staré nátery a obe dostali novú omietku. V paláci pribudol aj nový elektronický zabezpečovací systém.
Jeho priestory sú zabezpečené aj proti požiaru detektormi dymu a výstražnými sirénami.
Aktuálne prebieha oprava okien a rekonštrukcia kotolne.
Nórske fondy
Správca paláca, mestská časť Staré Mesto, nebola schopná rekonštrukciu paláca zabezpečiť zo svojich zdrojov.
Preto ešte v roku 2014 požiadala o grant z programu Finančného mechanizmu EHP 2009 – 2014, známeho ako nórske fondy.
Keďže Nórsko nie je členskou krajinou Európskej únie, cez tento mechanizmus sa podieľa na európskych projektoch s cieľom znížiť ekonomické a sociálne rozdiely v Európe.
Staré Mesto uspelo a v roku 2015 získalo grant v hodnote viac ako 578-tisíc eur. Ten pokryje 85 percent nákladov a Staré Mesto doplatí zvyšok – 86 718 eur.
Doteraz bolo v rámci rekonštrukcie preinvestovaných približne 326-tisíc eur.
Práce na obnove paláca sa začali ešte koncom roka 2015 a mali by byť ukončené do 30. apríla 2017. Počas nej však kultúrny život v paláci neustal, len je trochu obmedzený.
Ani súčasná rekonštrukcia však nevyrieši všetky „boľavé miesta“ budovy.
„V budúcnosti by bolo treba riešiť v Pisztoryho paláci odstránenie príčin vlhnutia pivničných priestorov, revitalizáciu nádvoria, odvodnenie dvora a taktiež zdravotechniku,“ vymenovala Gubková.
Génius loci je zatiaľ zachovaný
Napriek prebiehajúcej rekonštrukcii si palác uchováva svoj genius loci, a teda ducha miesta. Je to aj vďaka tomu, že aj keď palác v minulosti slúžil na rôzne účely, nebol výrazne prestavaný.
Väčšina pôvodného vybavenia sa zachovala a možno ju v ňom dodnes vidieť.
Ide napríklad o kovanú bránu, ozdobné zábradlie, terazovú podlahu s ornamentom v schodiskovej hale čiastočne prekrytú červeným kobercom a bohatú štukovú výzdobu či fresky na strope. Tie sú dielom Peregrina von Gastgeb z roku 1895.
Z histórie
Len máloktorá budova v Bratislave ukazuje, aké sú zamotané dejiny Slovenska.
Palác v eklektickom štýle si dal postaviť bohatý lekárnik židovského pôvodu Felix Pisztory v 90. rokoch 19. storočia na vtedy ešte len vznikajúcej mestskej triede.
Patril mu aj dom s lekárňou „U červeného raka“ v Michalskej bráne.
Palác naprojektoval architekt žijúci v Budapešti Josef Hubert. Súčasťou budovy bola záhrada siahajúca až k dnešnému Slavínu.
Lekárnik sa však dostavby paláca nedožil, keďže zomrel v roku 1891. Paláci potom podľa zistení historika Štefana Holčíka patril vdove Ide Pisztoryovej.
Čo sa s palácom stalo po jej smrti, nie je úplne jasné, keďže mali bezdetné manželstvo. Počas druhej svetovej vojny však údajne v paláci sídlilo veľvyslanectvo nemeckej ríše.
Práve z neho sa malo rozhodovať o spôsobe potlačenia Slovenského národného povstania či transportoch slovenských Židov.
Po vojne bol palác znárodnený a od roku 1952 slúžil ako Múzeum Vladimira Iľjiča Lenina. Až donedávna jeho socha v mierne nadživotnej veľkosti pripomínala v paláci tieto časy. V súčasnosti už iba leží pod schodiskom v ľavom krídle paláca rozdelená na dve časti.
Po Nežnej revolúcii, keď už Leninovo múzeum stratilo opodstatnenie svojej existencie, sa stal palác Domom zahraničných Slovákov.
Tí boli v paláci poslednými nájomníkmi. Potom budova na dvanásť rokov osirela, čo sa výrazne podpísalo na jej stave. Začalo do nej zatekať a steny začali plesnivieť. Avšak mesto na opravu nemalo peniaze.
Nový život paláca
Zvrat nastal v roku 2012, keď sa aktivisti z mimovládnej organizácie Via Cultura založenej političkou a herečkou Magdou Vášáryovou rozhodli vrátiť do historickej budovy život.
Z paláca vyniesli pätnásť kontajnerov smetí, vyklčovali dvor a na počesť pôvodného majiteľa na ňom vysadili bylinky.
Odvtedy palác žije bohatým kultúrnym životom. V jeho ľavom krídle sídlia komunitné divadlá ako napríklad Divadlo bez domova, Equiteatro či Len Tak Tak divadlo.
V podzemí pravého krídla, v kinosále z 50. rokov minulého storočia, už od roku 2013 funguje Kino Film Europe s retro čalúnenými sedačkami a kapacitou 99 miest.
Rozširuje v meste filmovú ponuku, keďže sa orientuje výhradne na premietanie európskych filmov ocenených na medzinárodných filmových festivaloch.
Prízemie a horné podlažie pravého krídla slúžia na rôzne festivaly, koncerty, výstavy, recepcie či rauty. Sú vhodné aj na svadobné obrady a komorné svadby.
Aktuálne sa tu nachádza výstava fotografií OFF_festival, ktorá prebieha súčasne s Mesiacom fotografie.
Takže návšteva výstavy umožňuje okrem najnovších trendov vo fotografii vidieť aj to, v akom stave sa palác v súčasnosti nachádza.
