SME
Streda, 7. december, 2022 | Meniny má Ambróz

Zápasník Herda vyberal za elektrinu, aby sa hýbal

Zápasník Jozef Herda bol rodákom z Trnavy (21. 4. 1910), no viac rokov prežil v Bratislave, kde aj zomrel (4. 10. 1985). Zápasil za Ursus Trnava, SPT Karlín, AFK Stráž bezpečnosti a AFK Waldes Praha. Do Bratislavy sa presťahoval roku 1942 a zápasil za ...

Zápasník Jozef Herda bol rodákom z Trnavy (21. 4. 1910), no viac rokov prežil v Bratislave, kde aj zomrel (4. 10. 1985). Zápasil za Ursus Trnava, SPT Karlín, AFK Stráž bezpečnosti a AFK Waldes Praha. Do Bratislavy sa presťahoval roku 1942 a zápasil za ŠK, Ursus i Lokomotívu a v závere za Dunajplavbu až do roku 1956. Štartoval na OH 1936 v Berlíne a klasickým štýlom do 66 kg v ľahkej váhe vybojoval striebornú medailu. ČSR reprezentoval 124-krát a 15-krát bol majstrom republiky. V tých rokoch zápasnícka legenda a pýcha Slovenska. Bratislavská Reduta či pražská Lucerna by o tom vedeli rozprávať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

SkryťVypnúť reklamu

Kariéru odštartovalo prepustenie z práce

Počúvať ho pri rôznych stretnutiach či na besedách bol vždy zážitok, zaváňajúci silou, exotikou, pestrým životom, úspechmi i hrdosťou a slávou. Boli to akoby rozprávky hrdinu, populárneho vtedy ako filmové hviezdy či prinajmenšom futbalisti. Práve futbalistov mal Jozef veľmi rád a do posledných dní chodil na tribúny bratislavských štadiónov. A keď sa o ňom niekde objavil v novinách článok, vždy sa prišiel osobne poďakovať, posedieť, pochváliť autora i fotografiu pri článku, najmä keď bola z jeho mladších čias, keď bol ešte štíhly. Redaktorov poznal osobne, veď bol zriadencom i ochrankárom v bývalej redakcii Ľud-u. Predtým roky v rámci tréningu vyberal poplatky za elektrinu v domácnostiach, len aby sa viac hýbal.

SkryťVypnúť reklamu

Pochádzal z chudobnej rodiny žijúcej neďaleko trnavského cukrovaru a mal dvanástich súrodencov. Najprv koketoval so vzpieraním, no tréneri usúdili, že sa vie aj srdnato pasovať v klasickom aj voľnom štýle. Vynikal silou i rýchlosťou. V cukrovare pracoval jeho otec a on sa radoval, že mu tam našiel miesto v učení i v práci. Už bol zámočníckym tovarišom a mal 17 rokov, keď ho kamaráti provokovali, či vylezie na továrenský komín. O chvíľu bol hore a aby stávku ešte spevnil, urobil navrchu stojku. Vyhodili ho za to z práce, čo rozhodlo o jeho ďalšom živote i kariére.

Peši do Prahy a potom aj na OH

Peňazí nebolo nazvyš, a tak putoval za svojím športom do Prahy pešo. Najskôr zamieril do FRTJ Karlín a odtiaľ čoskoro vyššie, do Stráže bezpečnosti - medzi policajtov. Stal sa skutočným zápasníkom. Bol dobrý a poškuľoval po olympiáde 1932 v Amerike. Lístok stál 3000 korún, uskutočnila sa zbierka, no na Jožkov účet prišlo iba 300 korún. Musel ostať doma. Žiaľ ho prebolel o štyri roky v Berlíne, kde získal striebornú medailu.

SkryťVypnúť reklamu

"Mohla byť aj zlatá," hovorieval. "Ale čo keď vo svete nebolo ani vtedy spravodlivosti." Najprv položil na lopatky Švajčiara Hellingera. Potom prekonal Maďara Kálmána. Aj Talian Molfino podľahol na lopatky. Prehral potom 1:2 s Fínom Koskelom. Zvíťazil ešte s Estóncom Välim, no stačilo to "iba" na striebro, zakalené smútkom nad neprajnosťou rozhodcov po zápase s Koskelom. Viac než 20 rokov vydržal náš hrdina na žinenkách, hoci od 10 rokov videl po úraze iba na jedno oko, čo málokto postrehol. Posledný raz reprezentoval, keď mal štyridsať. Svoju najcennejšiu medailu venoval Múzeu histórie mesta v Bratislave.

"Narodili sme sa príliš skoro, aby náš šport žil v lepších podmienkach. Ale aj milionári sa často prišli zohriať k ohníku našich úspechov. Aj keď nás po OH prijal prezident E. Beneš, zablahoželal a ponáhľal sa na rokovanie. Ani pohárom vody nás neponúkol, ani tí, čo ho obskakovali. Mali sme však v srdci vždy viac vôle, ako vo vrecku koruniek. Horko spomínať," ťažkal si muž, ktorý síce zažil kus športovej slávy, ale dobre poznal aj tvrdosť života.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  2. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  3. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  4. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  5. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  6. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  8. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý
  1. Auto do 14-tisíc už nekúpite. Zvážte radšej prenájom
  2. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  3. Helenky prichádzajú na svetlo sveta s ďalšími novými bytmi
  4. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  5. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  6. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  7. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  8. Šariš ľuďom pomáha regiónu už takmer 20 rokov
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 689
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 601
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 832
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 974
  5. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 269
  6. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 183
  7. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 092
  8. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 2 708
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Metropolitný inštitút Bratislavy: Umenie vo verejnom priestore by nemali nahrádzať vyprázdnené atrakcie
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  3. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  4. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  5. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  6. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  7. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  8. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 40 418
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 11 877
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 5 781
  4. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 292
  5. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 3 017
  6. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 910
  7. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 206
  8. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 1 988
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťZatvoriť reklamu