|
Anka Šišková si dnes v Astorke naposledy vychutná úlohu Marianny - inscenácia Historky z viedenského lesa má večer po šiestich rokoch uvádzania derniéru. FOTO - JURAJ BARTOŠ |
Po šiestich rokoch uvádzania dnes opúšťa repertoár Astorky tragikomédia Historky z viedenského lesa rakúskeho dramatika Ödöna von Horvatha . Inscenácia s prvkami muzikálu bola vďaka hudbe Michala Ničíka a textom Jána Štrassera ocenená v roku 1999 divadelnými Doskami za najlepšiu hudbu a okrem toho ešte trikrát nominovaná v iných kategóriách - za najlepšiu inscenáciu sezóny, réžiu a ženský herecký výkon. A hoci tých skvele zahraných postáv je v Historkách viac než dosť, nad svojimi kolegami vyčnieva Anna Šišková ako naivná a romantická Marianna.
V dobe silnejúceho fašizmu, v 30. rokoch na viedenskom predmestí prežíva Marianna svoju romancu s bonvivánom Alfrédom (Ady Hajdu), hoci zásnuby s mäsiarom Oskarom (Matej Landl) sú za dverami. Pre svoju lásku sa zriekne rodiny a aj keď porodila nemanželské dieťa, vzťah už nedokáže zachrániť. Alfréd na podnet kamaráta Hierlingera (Boris Farkaš) Mariannu opustí a dohodí jej miesto striptérky. Do situácie tiež zasahujú vzájomne (groteskne) sa dopĺňajúce sestry - Zuzana Kronerová ako Alfrédova matka a duševne narušená teta Elza v podaní Zity Furkovej.
Pečať svojej poetiky, jemnej krutosti a porozumenia pre druhých celej inscenácii vtlačil aj režisér Juraj Nvota. Skvelý výber hercov do charakterových postáv vyvoláva pocit, že Horvathova hra nielenže nikdy inak nemohla vyzerať (hoci režisér pôvodných dvadsaťšesť postáv skresal do dvanástich), ale že malomestské historky už dôverne odniekiaľ poznáme a vlastne aj žijeme.
Dosť, povedala si však Astorka, v najlepšom treba prestať, a tak sa súbor dnes lúči. Desiatky odohraných repríz od apríla 1999 hovoria samy za seba.
"Zo spomienok najkrajšie je zabúdanie," zaspieva si ešte dnes naposledy zamatovým hlasom Szidi Tobias alias zvodná Barónka. Ak je však spomienka tým, čo má po každej inscenácii zostať, treba dúfať, že sa mýli.
DOROTA KRÁKOVÁ
