Vladimír Tomčík, združenie Devínska brána
Prvé stále divadlo bolo v Bratislave v Zelenom dome a pri korunovácii Márie Terézie postavili v meste aj prvé drevené divadlo.
Gróf Juraj Csáky prispel zas na stavbu nového kamenného divadla, ktoré projektoval známy staviteľ Matej Walch, ktorý postavil aj Veľký evanjelický kostol na Panenskej.

Výjavy zo Starého a Nového zákona sa predtým hrávali pod holým nebom, v kostoloch či v školách. Talianske kočovné divadelné spoločnosti zas vystupovali v priekope pri Michalskej bráne.
Mestské divadlo otvorili 9. novembra v roku 1776 (na mieste dnešnej historickej budovy SND) hrou nemeckého autora Johanna Cristopha Brandesa Mediciovci. Priestory si prenajímali nemecké a neskôr aj maďarské spoločnosti.
Divadlo charakterizuje romantizmus i dramatická pohotovosť, veď mnohé hry a opery tu boli uvedené nie dlho po ich svetových premiérach.
V prvej polovici 19. storočia mohli diváci vidieť Rossiniho, Donizettiho a hrali i Wagnerovho Lohengrina a Tannhäusera.
Budova pôvodného mestského divadla slúžila aj na spoločenské a reprezentačné účely mesta. Nachádzalo sa v nej aj Casino – luxusný podnik, o ktorého podobe oboznamuje inzerát v novinách Pressburger Zeitung z marca 1841:
„Franciska a Michael Werelbergerovci dávajú na známosť, že Casino v budove Mestského divadla, kde sa nachádza aj kaviareň a tratória, z ktorej sa servíruje občerstvenie pri mestských báloch, keďže sály sú prepojené, prepustia záujemcovi.
Nájomca musí prevziať všetko zariadenie kaviarne, menovite päť biliardových stolov, stoly, zrkadlá, riad a všetky k tomu náležiace rekvizity.“

Predstavenia v divadle ukončili v roku 1884, keď budovu pre nevyhovujúci technický stav museli zbúrať.
Stavbu nového divadla magistrát zadal významným viedenským architektom Ferdinandovi Fellnerovi a Hermannovi Helmerovi, tvorcom viacerých divadiel (v Budapešti, Berlíne, Zürichu, Sofii, Brne či Karlových Varoch).
Súčasnú historickú budovu SND slávnostne otvorili Erkelovou operou Bánk Bán v podaní budapeštianskeho národného divadla. V lete Galéria mesta Bratislavy prostredníctvom kresieb, grafických listov, malieb, fotografií, návrhov na divadelné dekorácie a kostýmy oboznámila ľudí s bratislavským divadelným životom od 18. až do polovice minulého storočia.
Od 1. marca 1920 tu začalo pôsobiť Slovenské národné divadlo a pod vedením Oskara Nedbala sa súbor vypracoval natoľko, že premiéru Šostakovičovej Ruskej lady Macbeth (1935) odvysielal v priamom prenose francúzsky rozhlas.