BRATISLAVA. Bratislavčan Martin Skotnický patrí do celej plejády veľkých športovcov i trénerov, ktorí vyrastali v okolí zimného štadióna.
Začínal ako krasokorčuliarsky sólista, zlomil si však členok. Začal so sestrou Dianou skúšať tance na ľade. Pri nich zranenie až tak neprekážalo, táto disciplína bola v Bratislave nová.
Nepela bol jednotkárom vo všetkom Čítajte „Úžasne nám pomohli Ivan Mauer, v tancoch Hilda Múdra, v lete nás pripravovala Míla Nováková, trénerka slávnych súrodencov Romanovcov, štvornásobných českých majstrov sveta,“ spomínal si na začiatky svetoznámy tréner v rozhovore pre SME.
Bol hosťom na európskom šampionáte 2001 „na svojom“ zimnom štadióne, už pomenovanom po Ondrejovi Nepelovi.
Najlepší rok mali Diana s Martinom v roku majstrovstiev sveta v Bratislave 1973. Na majstrovstvách Európy skončili šiesti, na svetovom šampionáte ôsmi.
Po absolventovi Vysokej školy múzických umení so špecializáciou pedagogiky tanca Martinovi a filozofke ovládajúcej francúzštinu Diane sa však potom akoby zľahla zem. Až do olympiády v Sarajeve, kde tancovali Angličania Jayne Torvillová s Christopherom Deanom bolero. Slávnym Angličanom robil asistenta.
Nechceli ich pustiť domov
„Už v roku 1968 nám zabezpečil nebohý pán Skákala stáž v Londýne u slávnej trénerky Gladys Hoggovej. Potom sme dostali v roku 1975 ponuku od francúzskeho zväzu. V Metzi otvorili novú halu, ja som sa stal jej riaditeľom. Nie šéfom, ako by ste si mysleli. Robil som všetko, aj upravoval ľad,“ spomína na emigráciu, ktorú nemal v pláne.
„Sestra pôsobila v Paríži. Veľmi mi pomáhala, vedela po francúzsky, ja zo školy iba po rusky. Chcel som si predĺžiť zmluvu, pravidelne som chodil na náš konzulát. Narážal som však na nepochopenie. Tak som teda ostal vonku. Pri normálnom zmýšľaní našich vtedajších športových funkcionárov by sme s Dianou boli dnes asi slovenskými trénermi,“ hovoril, o čo sme prišli.
V roku 1980 otvorili v nemeckom Oberstdorfe krasokorčuliarske centrum. Dostal novú ponuku. Tam sa zoznámil s Torvillovou a Deanom.
Divín: po striebro na jednej nohe Čítajte „Ich chýrna trénerka Betty Callawayová nemohla byť celý čas s nimi, za asistenta si vybrala mňa. Spolupráca s Jayne a Chrisom bola odrazom do sveta veľkého krasokorčuľovania. Lepší už ani nemohol byť,“ hovorí Martin, ktorý Torvillovú s Deanom považuje síce za priekopníkov, ale dáva im prívlastok „iba“ jeden z najlepších párov histórie.
„Označiť jeden pár za ten ,naj‘ sa jednoducho nedá. Boli rôzne vývojové obdobia tancov,“ podoprel svoje tvrdenie Bratislavčan.
Skotnický: Rusi to preháňali
Slovenský tréner, Martin Skotnický vtedy v roku 2001 s naším a francúzskym pasom, pri vystúpeniach svojich zverencov vždy pri mantineli imitoval ich figúry, pobehoval sem a tam.
„Pri tréningu som však veľmi pokojný, nekričím. Aj najslávnejším zverencom, kanadským rodákom reprezentujúcim Francúzsko, súrodencom Isabelle a Paulovi som iba povedal, čo od nich chcem a radil som im. Prirodzene, dvíhal som ich motiváciu,“ hovoril.
„Nikdy som nikoho do ničoho nenútil, nebažil som po úspechu za každú cenu, neznásilňoval som prípravu. To sú tie známe prípady ruských alebo bývalých východonemeckých trénerov, od ktorých odchádzali šestnásťročné deti. Buď sa vzdali, alebo začali meniť trénerov ako na bežiacom páse, čo je zlé,“ vysvetlil svoju filozofiu prípravy bratislavský rodák.
Nemecká tlač začala postupne označovať Martinovo novátorstvo prívlastkom Karajan tanca na ľade.
Za koho by ste sa označili – za novátora, hazardéra, riskantného hráča? spýtali sme sa. „Za hazardéra určite nie. Áno, riskoval som. Chcel som vymyslieť niečo iné, ako bola klasická ruská škola. Domnievam sa, že s Duchesnayovcami, Fínmi Rahkamovou s Kokkom sa mi to podarilo. Neprovokoval som, snažil som sa posunúť tance dopredu. Inšpiráciou mi do istej miery boli Torvillová s Deanom, ktorí založili svoju kreáciu na príbehu. Riskoval som a prehral som. Alebo vyhral?“ zamyslel sa Martin Skotnický, lebo Fíni boli majstrami Európy v roku 1995, Duchesnayovci majstrami sveta 1991.
Sklamanie v Albertville
Nepela ju volal teta. Ona bola i mamou Čítajte Slovenský tréner hovoril o sklamaní najmä v súvislosti s druhým miestom Isabelle a Paula na domácej olympiáde v Albertville 1992.
„Medzinárodná korčuliarska federácia vtedy vyvíjala enormný tlak na striktné dodržiavanie regúl. Do tohto priestoru ma tlačila aj francúzska federácia. Isabelle sa vydala za Christophera Deana, ktorý tiež radil neriskovať. Duchesnayovci mali ohromné vlohy pochopiť myšlienku, boli pohybovo veľmi talentovaní. Ich rýchly tanec bol síce jedinečný, ale prísne v rámci pravidiel. Už to nebol ten Tarzan. Rusi Klimovová s Ponomarenkom prišli s pomalým Bachom, nebrali ohľad na žiadnu striktnosť rozhodcov a vyhrali.“
V Bratislave nie je Skotnický sviatočným hosťom. Má v nej dosť kamarátov, rodinu. Na štadióne si vždy nájde takú chvíľu, aby bol sám so svojimi myšlienkami.
„Na tomto štadióne som napríklad po našom tréningu trpezlivo čakal, aby som si mohol zastrieľať na Dzurillu. Keď som mu dal gól, bol som celý bez seba. Nemyslite si, aj mňa lákal hokej,“ hovoril Martin Skotnický, tréner, ktorý si robí choreografiu, strihá hudbu, navrhuje kostýmy. Iba v prípave na ľade mu pomáha manželka Bruni. V Bratislave Martina sprevádzala, prišla i Diana. Všetkým sa šampionát páčil.
Skotnický sa pomaly chystá do krasokorčuliarskej penzie, aspoň to vravel pred pätnástimi rokmi. Priznal sa, že sa cíti ako vyžmýkaný citrón. Teší sa na časy, keď sa bude venovať tenisu a golfu.
„Možno budem v Oberstdorfe učiť starších ľudí korčuľovať. Ani si neviete predstaviť, aká to je pre mňa dobrá škola i relax. Aj hrdosť. Veď som napríklad naučil zopár korčuliarskych tanečných figúr 94-ročnú babičku,“ usmial sa Martin Skotnický.
Skvelí bratislavskí diváci
Nepela bol jednotkárom vo všetkom Čítajte Koncom januára tohto roku bol v Bratislave zase. A opäť ako tréner i vedúci nemeckej výpravy na majstrovstvách Európy:
„Už mám dôchodkový vek, stále som štátnym trénerom v Nemecku, ktorý je zodpovedný za tance na ľade. Ešte potiahnem do olympiády v Pjongčangu 2018 – a potom si budem užívať život bez krasokorčuľovania.“
Na novom štadióne bol po prvý raz.
„Je porovnateľný s najmodernejšími stánkami, má svetovú úroveň. Zažil som starý štadión, kde som vyrastal a korčuľoval, môžem porovnávať. Zaslúžil by si v krátkom čase hostiť aj svetový šampionát, čo by takisto pomohlo slovenskému krasokorčuľovaniu,“ rozmýšľal.
„V Bratislave bola na krasokorčuľovaní vždy skvelá kulisa. Diváci si zaslúžia pochvalu. Sú senzační, prišli aj na krátke programy, vytvorili skvelú atmosféru, rozumejú korčuľovaniu. Brazílčanovi, ktorý reprezentuje Francúzsko - Florentovi Amodiovi -, pripravili krásnu rozlúčku, po jeho posledných pretekoch v živote mu búrlivo aplaudovali. Na to nezabudne celý život. Bolo to preňho v úplne cudzej a neznámej krajine. Veľmi sa mi tiež páčilo, že organizačný výbor pozval všetkých bývalých reprezentantov. Stretli sme sa tu – niektorí aj po viacerých rokoch, porozprávali sa – s Karolom Divínom, Jožkom Sabovčíkom, s úžasnou pani Hildou Múdrou. Stretol som sa s priateľmi, s ktorými som tu vyrastal.“
Martin Skotnický
Narodil sa 24. augusta 1947 v Bratislave.
So sestrou Dianou bol päťkrát majstrom Československa v tancoch na ľade. Na ME 1973 skončili 6., na MS 1973 8. Vyhrali svetovú Zimnú univerziádu 1970.
Najznámejšími zverencami trénera Martina Skotnického boli francúzska tanečná dvojica Isabelle a Paul Duchesnayovci (majstri sveta 1991, strieborní z olympiády 1992), fínsky pár Susana Rahkamo a Petri Kokko (majstri Európy 1995, strieborní z MS 1995), nemecká sólistka Claudia Leistnerová (majsterka Európy 1989, dvakrát strieborná na MS – 1983 a 1989).
Bol asistentom trénerky najznámejšieho tanečného páru histórie Angličanov Jayne Torvillovej a Christophera Deana, olympijských víťazov zo Sarajeva 1984.
