BRATISLAVA. Chaotické a nekoncepčné. Aj takto by sa dalo opísať umiestnenie niektorých vežiakov v Bratislave postavených po revolúcii.
Mesto sa vtedy totiž divoko rozvíjalo a výstavba sa riadila najmä záujmami developerov. Teraz by však mesto rado vnieslo do ďalšej mestskej výstavby určitý poriadok.
„Minulosť zmeniť nevieme, ale aspoň vieme vniesť poriadok do toho, čo príde,“ povedal primátor Ivo Nesrovnal.
Mesto chce výšku nových budov regulovať cez územný plán. Navrhlo tri varianty zónovania, teda výškových hladín ďalšej výstavby, ako aj maximálnu výšku nových vežiakov.
Najvyššie stavby v meste by tak mali mať najviac 111 metrov. Toľko meria aktuálne aj najvyššia stavba v meste – Národná banka Slovenska.
Tri návrhy výškovej zonácie chce mesto prediskutovať s laickou aj odbornou verejnosťou. Ak jeden z variantov alebo ich kombináciu následne schvália mestskí poslanci, nové pravidlá by sa stali súčasťou platného územného plánu.
To znamená, že stavebníci by nemohli v meste postaviť vežiaky, aké sa im zachce, ale museli by dodržiavať výškové normy.
Zmena územného plánu je však beh na dlhé trate. Celý proces, aj v ideálnom prípade, bude trvať niekoľko rokov.
Bratislava nemá pripomínať Manhattan
Keď v roku 1935 postavili na Námestí SNP jedenásťposchodový Manderlák vysoký 44 metrov, dostal pomenovanie prvý slovenský mrakodrap.
Prvenstvo si udržal až do 70. rokov minulého storočia, keď boli postavené výškové budovy Slovenskej televízie, Hotela Kyjev, Presscentra a ďalších.
Dnes už nikto Manderlák nevníma ako extrémne vysokú budovu. To nastoľuje otázky: Aká výška vežiakov je ešte akceptovateľná a aká už nie? A kde by mali stáť? Práve to sa snaží magistrát aktuálne riešiť.
Na stretnutí s verejnosťou koncom októbra predstavil urbanistickú štúdiu výškového zónovania mesta. Tá má určiť maximálne výšky budov, ktoré budú v Bratislave v budúcnosti postavené, ako aj lokality, kde by tieto budovy mali stáť.
„Výškovú zonáciu považujem za jeden z dôležitých regulatívov vytvárania mesta,“ povedal primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal, keď predstavoval štúdiu. Urbanizmus vníma ako vytváranie komunity a spoločnosti.
„Je to spôsob, akým vkladáme do územia hodnoty, ktoré v ňom ostanú a spoločnosť bude podľa nich žiť,“ dodal.
Mesto považuje doterajšiu výstavbu výškových budov za chaotickú. Následkom neregulovania výšky stavieb sú zle umiestnené vežiaky ako napríklad Aupark Tower hneď vedľa piliera Mosta SNP alebo obytný dom Manhattan v Novom Meste.
A práve tomu by chcelo mesto v budúcnosti zabrániť.
„Mám takú skúsenosť, že keď sa necitlivo umiestni výšková budova do nejakej regulovanej krajiny, tak to môže byť vnímané ako akt sociálnej agresivity voči existujúcej komunite,“ povedal Nesrovnal.
