Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Maďarsko požadovalo odstúpenie územia na línii Devín, Bratislava, Nitra, Tlmače, Levice, Lučenec, Rimavská Sobota, Jelšava, Rožňava, Košice, Trebišov, Užhorod, Mukačevo až po hranice s Rumunskom.
Bratislavčania strieľali na vojenské hliadky Čítajte Vláda na znak ochoty odstúpila Šahy a Slovenské Nové Mesto, čím sa prerušilo priame železničné spojenie s východom republiky.
Napriek tomu na rokovaniach v Komárne, obvinili česko-slovenskú delegáciu, že odmieta plniť dohody a rozhovory boli prerušené.
Nemecko a Taliansko 2. novembra 1938 na zámku Belveder vo Viedni prinútili pražskú vládu vzdať sa juhu Slovenska.
Anglicko a Francúzsko sa takticky stiahlo a v 2. bode arbitráže sa uvádza: „Vyprázdňovanie československého územia, určeného na odstúpenie, a jeho obsadzovanie Maďarskom sa začne 5. novembra 1938 a skončí sa do 10. novembra 1938.“
Slovensko tak prišlo o štvrtinu územia, kde žilo 405 808 obyvateľov maďarskej a 276 287 slovenskej národnosti, čo znamenalo, že dvadsať percent národa sa zrazu ocitlo mimo územia Slovenska.
Navyše zo 279 obcí prisúdených Maďarsku malo 170 slovenskú väčšinu obyvateľstva.
V tejto napätej situácii bol v Bratislave, šamorínskom a modranskom okrese vydaný zákaz nosenia akejkoľvek zbrane a bolo zavedené nočné zatemnenie.
V hoteli Carlton bola ubytovaná maďarská rozhraničovacia komisia a o siedmej večer tu zorganizovali iredentistickú demonštráciu na pripojenie Bratislavy k Maďarsku.
Pritom podľa posledného sčítania ľudu malo mesto 123 844 obyvateľov, z toho 60 013 slovenskej a českej národnosti, 32 801 nemeckej a 18 890 maďarskej národnosti.
Petržalka chránila Dunaj pred prechodom vojska Čítajte Polícia demonštráciu rozohnala, ale hlúčiky demonštrantov a ich odporcov do rána rozbíjali výklady na nemeckých a židovských obchodoch.
Maďarsko sa však neuspokojilo, bez vyhlásenia vojny, v marci nasledujúceho roku zaútočilo z Podkarpatskej Rusi a po bojoch Slovensko prišlo o najvýchodnejší pás územia s viac ako 40-tisíc obyvateľmi výlučne slovenskej a rusínskej národnosti (na severe sme museli odstúpiť územia aj Poľsku).
Po vojne bola Viedenská arbitráž ako akt medzinárodného násilia pod hrozbou a nátlakom totalitných veľmocí označená za neplatnú, čo potvrdila aj Parížska mierová dohoda.
Na juhu boli obnovené hranice spred arbitráže, bratislavské predmostie sa rozšírilo o Jarovce, Rusovce a Čunovo a česko-slovenská vláda súčasne „darovala“ Podkarpatskú Rus Sovietskemu zväzu
.
