BRATISLAVA. Bratislavské mestské časti majú dostať väčšinu z príjmu z vybratého miestneho poplatku za rozvoj. Mestskí poslanci na svojom zasadnutí totiž odsúhlasili dodatok k štatútu hlavného mesta, v ktorom určili, že výnos z tohto poplatku by sa mal deliť medzi mestské časti a mesto v percentuálnom pomere 68:32 a vyberať ho majú mestské časti.
To však nepodporuje primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal, ktorý je za delenie výnosu v pomere 50:50 a správcom poplatku by podľa neho malo byť mesto.
Stavebný úrad už bude mať čísla
Zmenu štatútu navrhovali starostovia, ktorí sú zároveň poslancami mestského zastupiteľstva. Podľa starostu Devínskej Novej Vsi Milana Jambora je v zákone jasne definované, na čo sa peniaze z poplatku môžu použiť. "Nám z toho vychádza, že drvivú väčšinu z toho robia mestské časti, a preto by mali mať aj väčšinu toho poplatku," povedal Jambor s tým, že bratislavskí starostovia sú pripravení použiť tieto financie aj na veci, ktoré by malo robiť mesto.
To, že poplatok majú vyberať mestské časti, je podľa neho efektívnejšie riešenie, ako navrhovalo mesto. Ako tvrdí, stavebný úrad, ktorý stavbu povolí, má už k dispozícii čísla a investor nemusí zbytočne vypĺňať pre magistrát niekoľkostranový dokument. Podľa neho sa zabráni aj zbytočnej chybovosti.
Primátor ešte nevie, či podpíše, chce analýzu
Primátor tvrdí, že chce, aby bola Bratislava jednotné mesto, nie 17 súperiacich mestských častí. "Ten dodatok, ktorý mestské zastupiteľstvo prijalo, iba prehĺbi nerovnováhu medzi jednotlivými mestskými časťami. Doplatia na to obyvatelia tých mestských častí, kde sa stavia málo, alebo vôbec," skonštatoval Nesrovnal.
Neproporčne viac, naopak, podľa neho získajú tie mestské časti, kde sa stavajú veľké stavebné celky, haly či továrne. Nesrovnal si dá spracovať analýzu, na základe ktorej sa rozhodne, či toto uznesenie podpíše.
Ľuďom je jedno, kto peniaze vyberie
Podľa poslanca Jána Buocika je Bratislavčanom úplne jedno, kto bude poplatok vyberať, dôležité je, aby smerovali do mesta. "Tie peniaze musia skončiť tam, kde sa tá výstavba deje," priblížil. S takouto deľbou príjmu však nesúhlasí poslanec Martin Borguľa, podľa ktorého je to nevýhodné pre Staré Mesto.
Ako priblížil, táto mestská časť je už stabilizované územie a nepočíta sa v budúcnosti s takou rozsiahlou výstavbou, ako je to v prípade Petržalky, Devínskej Novej Vsi, Rusoviec, Vajnôr či Jaroviec. "Poplatok by sa mal vyberať do mesta celý kompletne. Mesto by malo vytvoriť komisiu a podľa potreby by sa tento poplatok prerozdeľoval," skonštatoval.
Najvyššia sadzba
Miestny poplatok za rozvoj sa v Bratislave ešte vyberať nemôže. Mesto musí najprv prijať VZN, ktorého návrh plánuje primátor predložiť na novembrové alebo decembrové rokovanie mestských poslancov. Až od začiatku novembra totiž nadobudne účinnosť zákon o miestnom poplatku za rozvoj.
Hlavné mesto chce poplatok vyberať od roku 2017 v jeho maximálnej výške, a to 35 eur za každý štvorcový meter (m2) realizovanej stavby. S takouto sadzbou poplatku počíta mesto pri stavbách na bývanie, stavbách na pôdohospodársku produkciu, priemyselných stavbách, či stavbách využívaných na skladovanie a administratívu.
