BRATISLAVA. Na bratislavských cintorínoch odpočívajú vedľa seba obyvatelia starého Prešporka aj novodobej Bratislavy a len ich náhrobné kamene môžu návštevníkom pripomenúť ich bývalé postavenie či úspechy v živote.
Cintoríny možno preto brať aj ako učebnice dejín mesta či celej krajiny a prehliadku vývoja architektonických a umeleckých štýlov.

Najstaršie pohrebiská na území dnešnej Bratislavy archeológovia odkryli na Hrade, ale pochovávalo sa aj okolo Dómu Sv. Martina či dnešného Kostola svätého Mikuláša. Hrobky v týchto miestach sa však do dnešných dní nezachovali.
Historické cintoríny
V súčasnosti medzi najstaršie a stále existujúce cintoríny patrí Ondrejský cintorín, cintorín pri Kozej bráne a Mikulášsky cintorín.
Pochovávať sa v nich prestalo v 50. rokoch minulého storočia. Pozostatky blízkych sa v nich dajú uložiť už iba do existujúcich hrobiek alebo so špeciálnym povolením.
Naposledy takúto výnimku urobil mestský ústav ochrany pamiatok v prípade prvého novodobého slovenského prezidenta Michala Kováča.
Jeho pozostatky uložili do novej rodinnej hrobky na Ondrejskom cintoríne, blízho hrobu herca, spisovateľa a bratislavského patriota Júliusa Satinského.
Na tomto cintoríne nájdu návštevníci taktiež hrob Ignáca Lamára, známeho ako Schöner Náci, alebo hrob Carla Jettinga, známeho ako bratislavský Robinson.
„Ondrejský cintorín je pravdepodobne najzaujímavejší z historických cintorínov v Bratislave. Je jedným z najstarších a nachádzajú sa tu hroby skutočných osobností,” uviedol turistický sprievodca Peter Malaschitz.
Na rozdiel od rovinatého Ondrejského cintorína sa pôvodne evanjelický cintorín pri Kozej bráne rozprestiera na kopci, čo mu dodáva úplne inú atmosféru. Rovnako ako na Ondrejskom cintoríne aj tu sa dajú nájsť hodnotné náhrobné kamene v barokovom, neogotickom či rokokovom štýle.

Malaschitz však považuje za zaujímavý aj Mikulášsky cintorín rozpriestierajúci sa na úbočí hradného vrchu oproti River Parku.
Prístupný je zo Žižkovej ulice, je však schovaný za starými stromami. Zo západnej strany susedí so židovským ortodoxným cintorínom.
Židovské cintoríny
V Bratislave sú tri židovské cintoríny – ortodoxný na Žižkovej ulici, neologický tiež na Žižkovej ulici a Mauzóleum Chatama Sofera pri električkovom tuneli.
Pre židov sú cintoríny miestami mimoriadnej dôležitosti. Ich viera im zakazuje presúvať kosti zosnulých, ktorí majú v neporušených hroboch čakať na vzkriesenie.
Preto nedostatok hrobových miest riešili v minulosti navozením ďalšej vrstvy zeminy na už existujúce hroby.
Toto pravidlo bolo však porušené v prípade pôvodného židovského ortodoxného cintorína, ktorého veľkú časť odstránili počas výstavby tunela cez hradný kopec.
Kosti boli premiestnené na nový, stále existujúci ortodoxný židovský cintorín na Žižkovej.
Na pôvodnom mieste sa židovskej obci podarilo zachrániť len 23 najvzácnejších hrobov vrátane hrobu rabína Chatama Sofera, na ktorého pamiatku pohrebisko nazvali.
Trvalo však vyše 50 rokov, kým toto miesto dostalo svoj súčasný patričný výzor. Teraz tu stojí Memoriál Chatama Sofera od architekta Martina Kvasnicu, ktorý ho navrhol v súlade so židovským právom halacha.
Na Žižkovej ulici, oproti budovám, ktoré ostali z Parku kultúry a oddychu, sa tiež nachádza cintorín židovskej neologickej, reformovanej, náboženskej obce.
V Bratislave je aj masový hrob maďarských židov na petržalskom cintoríne. Pripomína hrôzostrašnú históriu koncentračného tábora Engerau, ktorý sa v Petržalke nachádzal počas druhej svetovej vojny.
Vojenské cintoríny
Medzi pamätné cintoríny v meste patria aj vojenské. Najznámejším vojenským cintorínom v Bratislave je pamätník Slavín, kde je pochovaných takmer sedemtisíc sovietskych vojakov. Tí padli v boji pri oslobodzovaní Bratislavy v roku 1945.
Ďalší cintorín pripomínajúci krvavú históriu druhej svetovej vojny je cintorín vo Vrakuni, ktorý bol v minulosti známy ako Ružinovský cintorín.
Aj keď bol založený len v roku 1972, okrem hrobov Bratislavčanov je tu pochovaných aj 960 nemeckých vojakov, ktorí zomreli v okolí Bratislavy na konci vojny v roku 1945.
Netradičný vojenský cintorín z obdobia prvej svetovej vojny sa nachádza v Petržalke, vo štvrti Kopčany pri bunkri B-S 8 Hřbitov. Je v ňom pochovaných vyše 330 vojakov desiatich rôznych národností. Ide totiž o bývalých pacientov, ktorí zomreli vo vojenskej nemocnici, ktorá sa tam kedysi nachádzala.
Hodnotná architektúra
Okrem spomienky na blízkych či oddych v parku lákajú cintoríny ľudí aj pre spoznávanie histórie a architektonických štýlov hrobiek. Svedčia o tom pohrebiská, ktoré dostali ocenenia.

Patrí medzi ne napríklad Mauzóleum Chatama Sofera či krematórium a urnový háj zo 60. rokov minulého storočia na Hodonínskej ulici na svahoch Malých Karpát v riedkom lese.
Architekt Ferdinand Milučký je oprávnene oceňovaný za citlivé zasadenie bielej budovy krematória do prírody.
K architektonickým skvostom a ukážke medzivojnovej puristickej architektúry na Slovensku patrí aj dom smútku na ortodoxnom židovskom cintoríne na Žižkovej ulici.
Postavili ho v 20. rokoch minulého storočia podľa plánov architektov Fridricha Weinwurma a Ignáca Vécseia.