Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Svietenie fakľami v meste postupne nahradili olejové lampy, vďaka ktorým sa pri mimoriadnych príležitostiach dali pripravoviť aj unikátne iluminácie.
Taká bola napríklad v Bratislave pri oslavách Napoleonovej štyridsiatky roku 1809.

Mesto vyzdobili a po slávnostnej vojenskej prehliadke, čestných salvách a omši v dóme, vysvietili aj ulice a ples v Redute pre tisíc hostí osvetľovalo vyše 500 sviečok.
V polovici 19. storočia sa v západnej Európe začalo svietiť plynom a na základe zmluvy medzi mestom a spoločnosťou Österreichische Gasbeleuchtung bola mimo centra, na firšnáli (na mieste medzi dnešným Námestím Slobody a Kollárovým námestím) vybudovaná prvá plynáreň.
Do prevádzky ju dali 19. marca 1856. Prvé pokusy s plynovým osvetlením sa však uskutočnili v Bratislave už 30. októbra 1802.
Plyn vyrábali v liatinových retortách z kvalitného karvinského uhlia. Uskladňovali ho v dvoch zásobníkoch a rozvodmi distribuovali do mesta, do svietidiel na uliciach i na svietenie do domácností.
V plynovom osvetlení verejných priestorov sme síce zaostali za Viedňou a Prahou, ale takmer o desať mesiacov sme predbehli Budapešť.
Ako prvé bolo plynom osvetlené Hlavné námestie, kde postavili kandeláber so šiestimi ramenami i svietidlami.
Plynom bol osvetlený aj ciferník na veži Starej radnice. V tom čase ulice osvetľovalo 209 lámp a v zime ďalších 167 lámp svietilo od zotmenia do polnoci.
Používali sa štyri druhy svietidiel – kruhové, štvorcové, šesťhranné a závesné. Boli umiestnené na liatinových stĺpoch či na ramenách konzol na stenách budov.
Používali sa motýlikové, neskôr pančuškové horáky a o údržbu a prevádzku mestského osvetlenia sa staralo 15 lampárov, ktorí ich bambusovými paličkami s háčikom uviedli do prevádzky a ráno zhasínali.

Začiatkom tridsiatych rokov bolo v meste 1572 svietidiel. S príchodom elektrickej energie plynové osvetlenie v meste pomaly končilo, no napriek tomu posledná plynová lampa dosvietila roku 1965 na Školskej ulici a plynáreň doslúžila v roku 1977.
Prvé osvetlenie verejného priestoru elektrinou sa uskutočnilo na záhradnej slávnosti 25. augusta 1878 v Grassalkovichovom paláci a ako trvalý zdroj osvetlenia slúžila elektrická energia od roku 1889 na Továrenskej ulici.
Súčasné lampy v historickom jadre sú napodobeninami starých plynových lámp. Každý večer osvetľuje Bratislavu takmer 50-tisíc lámp, ročne svietia 4200 hodín a stará sa o ne 70 technikov.