RUŽINOV. Bratislavčania sa už museli pozerať napríklad na búranie závodov Gumonka či Kablo alebo na necitlivú prestavbu historických budov. Teraz sa musia prizerať aj chátraniu ikonického Skladu číslo 7, ktorého rekonštrukciu spred deviatich rokov ocenili aj pamiatkari. Táto národná kultúrna pamiatka, známa aj ako Budova admirality, je už však štvrtý rok zatvorená. Odvtedy, ako jej pivničné priestory zatopila voda z Dunaja počas povodní v roku 2013, sa v nej už nekonajú žiadne akcie. Teraz však táto výnimočná budova čaká na svoju ďalšiu rekonštrukciu.
Čo bude ďalej
Aktuálne sa začína hovoriť, že Sklad číslo 7 prejde ďalšou opravou.
„Pripravuje sa jeho rekonštrukcia,“ potvrdila Oľga Hammer, PR manažérka nákupno-zábavného centra Eurovea.
Špecifikovať však nechcela časový ani finančný rámec projektu. A ani to, na čo by sa budova bývalého skladu mohla v budúcnosti využívať.
„Všetko je vo fáze príprav,“ uviedla Hammerová.
V súčasnosti sa tiež pripravuje rozšírenie nákupného centra Eurovea smerom k mostu Apollo pod taktovkou jeho majiteľa Petra Korbačku z finančnej skupiny J&T. Ten Euroveu kúpil v roku 2014.
Pamiatkari aj architekt Branislav Kaliský z architektonického štúdia A1 Respect, ktoré sa podieľalo na rekonštrukcii skladu a príprave susediaceho komplexu Eurovea, si vedia predstaviť využívanie technickej pamiatky bývalého skladu obilia na spoločenské a kultúrne účely. V súčasnosti je však podľa nich jeho najväčšou hrozbou to, že sa nevyužíva.
„Dlhodobé nevyužitie budovy vedie k jej chátraniu,“ podčiarkla odborná radkyňa z Krajského pamiatkového úradu Bratislava Gabriela Habáňová. Ak by tak oň neprejavil nikto záujem ďalšie roky, jeho rekonštrukcia pred deviatimi rokmi by vyšla úplne nazmar.
Ambiciózne plány
Oprava Skladu číslo 7 bola súčasťou výstavby nákupného centra Eurovea za 350 miliónov eur. Írsky developer, spoločnosť Ballymore Properties plánovala najprv do prestavby skladu investovať 7,7 milióna eur, nakoniec na jeho opravu vyčlenil len 3,3 milióna eur.
Sklad totiž iba zrekonštruovali, no nevybudovali v ňom spoločenskú halu, ktorá mala byť náhradou za Park kultúry a oddychu (PKO).
Budovu zrekonštruovali v roku 2007, verejnosti ju sprístupnili na jar o rok neskôr.
Bývalý sklad najprv slúžil ako marketingový pavilón, v ktorom si záujemcovia mohli pozrieť, ako bude vyzerať nové nákupno-zábavné centrum aj s bytmi v tejto novej mestskej štvrti.
Neskôr sa tu konali rôzne kultúrne či spoločenské akcie ako napríklad firemné večierky, promo akcie alebo afterparty. V júni 2013 však voda vyliata z rozvodneného Dunaja zaplavila bratislavské nábrežia a zatopila aj pivničné priestory Skladu číslo 7. A odvtedy budova chátra.
Po roku 2010 sa malo z bývalého skladu obilia stať nové kultúrne centrum hlavného mesta. Súčasťou tohto plánu bolo sklad rozšíriť nadstavbou v tvare bubliny. V nej malo na streche vzniknúť City Auditórium, a teda priestor na kultúrne akcie pre viac ako tisíc ľudí.
Architekt Kaliský spomína, že zhruba pred desiatimi rokmi ich oslovil vtedajší primátor Andrej Ďurkovský s nápadom spraviť zo Skladu číslo 7 náhradu za PKO, ktorý v tom čase získala finančná skupina J&T.
Magistrát bol v tom čase ochotný priestory skladu na vytvorenie kultúrneho centra spolufinancovať z peňazí, ktoré mal dostať od spoločnosti J&T za kúpu PKO. Mesto totiž zháňalo náhradu za spoločenskú sálu z PKO pre viac ako tisíc ľudí.
„Plánovali sme tu galériu, aukčnú sieň, obchody so starožitnosťami či malú a veľkú banketovú sálu,“ spomína Kaliský.
Avšak nakoniec zo zámeru zišlo. Prečo, nevie ani Kaliský. To sa udialo niekedy v roku 2005. Na magistráte sa odvtedy vystriedali dvaja primátori Milan Ftáčnik a súčasný Ivo Nesrovnal. Estrádna hala PKO už nestojí a Bratislava tak dodnes zostala bez adekvátnej náhrady.
Ocenená rekonštrukcia
Keďže budova skladu bola pred jej opravou dlhodobo nevyužívaná a vydaná napospas bezdomovcom a vandalom, mala poškodenú statiku, chýbali jej okná či dvere a vyklápacie nákladné plošiny, ktoré slúžili na sypanie obilia priamo do lodí v prístave, skorodovali.
Počas rekonštrukcie stavebník opravil statiku budovy, zateplil ju a kompletne obnovil fasádu. Dal zreštaurovať technické prvky v interiéri aj exteriéri. Budova tiež dostala novú strechu. Interiér budovy bol zachovaný v pôvodnom stave.
Krajský pamiatkový úrad Bratislava vyhodnotil obnovu Skladu číslo 7 ako príklad kultivovanej pamiatkovej obnovy, založenej na uznaní všetkých originálnych hodnôt technickej pamiatky. Projekt tiež získal cenu časopisu Pamiatky a múzeá za rok 2007 v kategórii obnova.
„Obnova zachránila fyzickú podstatu a konštrukčné riešenie kultúrnej pamiatky a vytvorila perspektívy jej ďalšej existencie,“ povedala Habáňová. Napriek tomu sa dodnes jej potenciál nevyužil a pamiatka aktuálne chátra.
Čím je Sklad číslo 7 výnimočný?
Budova Skladu číslo 7 je národnou kultúrnou pamiatkou. Jeho vznik v 20. rokoch minulého storočia sa spája s rastúcim významom starého bratislavského prístavu na úroveň veľkých medzinárodných riečnych prístavov, priblížila Habáňová.
Táto priemyselná stavba je oceňovaná pre jej progresivitu a moderné riešenie. Pôvodne slúžila ako sklad obilia a bola plná netradičných detailov a riešení. Oceňované sú napríklad vyklápacie plošiny na strane Dunaja, ktoré slúžili na nasýpanie obilia do pristavených lodí.
„Je krajšia, súmernejšia a technicky domyslenejšia ako väčšina dnešných stavieb na bývanie alebo kancelárií. A to slúžila len ako sklad,“ podotkol Kaliský.
