BRATISLAVA. Golonka, pre starších zásadne Jóži, pre o čosi mladších aj Žiletka, bol symbolom Slovana, jeho rodnej Bratislavy.
Áno, v tých časoch aj Slovenska a pre mnohých hokejových priaznivcov i Československa.

Na bratislavský zimný štadión sa kedysi zmestilo až do 12-tisíc divákov.
Na zápasy sa chodilo tak hodinu a pol pred prvým buly.
Kto chcel chytiť aký-taký flek na obľúbených miestach na státie, mal pol hodinu pred stretnutím smolu. Odstál si stretnutie na špičkách, naťahujúc krk.
Jóžiho hlas
Zimák bol miestom, kam sa pozývali frajerky na rande, kde sa stretávali dávni priatelia a kde všetci v mnohodecibelovom hluku počuli, ako Jóži burcuje spoluhráčov, ako nadáva.
Burlivák a motivátor. Pri zvýšenom tóne mu hlas preskakoval do takého nepodareného vysokého cé. Skrátka do neprepočuteľných piskľavých výziev.
Raz mal Václav Nedomanský horúčku. Tréner ho viac-menej šetril. Slovan prehrával s Pardubicami 1:6. Žiletka zrúkol: Venco, do ..., poď na ľad. Nedo išiel, Slovan vyhral 8:6. Nedomanský a Golonka sa vraj nemali príliš radi ani nehrali v jednom útoku. Iba občas, ak išlo o spoločnú vec. Tie Pardubice boli jedným z príkladov.
Inokedy, v tých časoch, keď Slovanu pravidelne unikal titul medzi prstami a bol večne druhý, prehrávali belasí so Spartou doma asi dve minúty pred koncom 1:2 a hrali v oslabení. Golonka dvoma svojimi typickými strelami z bekhendu otočil. Slovan zvíťazil 4:2.
Mal byť korčuliarom

Golonkov starý otec z otcovej strany sa prisťahoval z Poľska do Nitry. Hokejista sa narodil v Bratislave, vyrastal v Ružinove. Základnú školu navštevoval na Kvačalovej ulici. Mama bola krasokorčuliarskou trénerkou, ktorá sa snažila vychovať z Jozefa a jeho sestry Júlie krasokorčuliarsky pár.
Tomuto športu sa však napokon profesionálne venovala len Júlia. Objaviteľom Golonkovho hokejového talentu bol Viliam Čech, ktorý ho uvidel hrať na detskom klzisku.
S hokejom začínal v Sokole NV Bratislava (chvíľu názov Slovana). Medzi seniormi debutoval sedemnásťročný v roku 1955. V rámci povinnej vojenskej služby pôsobil v rokoch 1957 – 1959 v Dukle Jihlava. Odtiaľ sa dostal ako 19-ročný mladík do reprezentácie. Vrátil sa do Slovana, v ňom hral do roku 1969.
V najvyššej československej súťaži odohral počas štrnástich sezón 330 zápasov, dal 298 gólov. To je takmer gól na zápas, v tomto smere bol neprekonateľný. V roku1961 sa stal kráľom strelcov ligovej súťaže.
So súhlasom úradov neskôr posilnil západonemecký SC Riessersee (1969 - 1972) kde v 104 zápasoch nastrieľal 44 gólov. Stal sa majstrom SRN v roku 1970, 1971.
Po návrate do ČSSR ponúkol svoje služby opäť Slovanu, odmietli ho pre vysoký vek. Do roku 1975 hral vo Zvolene.
Slávna deviatka
Golonka hrával s deviatkou, ako jeho vzor Gordie Howe a sovietsky rýchlik Vsevolod Bobrov. Staral sa o atmosféru na štadióne, jeho čestné kolo okolo klziska bolo rituálom pred každým domácim zápasom.

Divákov bavili aj jeho časté potýčky so súpermi a rozhodcami. Pre rečnenie často vyfasoval desať minút plus do konca zápasu. Šuškalo sa, že keby Golonka hral aj v zápasoch, v ktorých pauzoval pre dištanc, bol by kráľom strelcov každú sezónu.
Na lavici hanby nikdy nesedel pre zákernosť. Aj keď jeho prezývka by mohla naznačovať opak. Meno Žiletka mu prischlo po zápase s moskovským CSKA, kde nasadil tvrdý bodyček práve obdivovanému Bobrovovi. Ten nebol jediný, ktorý neskôr okúsil, aké to je naraziť pri mantineli na Jóžiho „britvu“.
Tituly ho obchádzali
Golonka bol ikonou i smoliarom. Nikdy sa nestal majstrom sveta ani republiky. Na zimnej olympiáde1968 mal na hokejke v poslednej minúte zlato. Ibaže ležiaceho švédskeho brankára Holmqvista prestrelil do hornej žrde.
Predtým dal gól, remizovali sme však 2:2, ČSSR potrebovala vyhrať. O rok na MS nám stačila so Švédmi jedna remíza, prehrali sme 0:2 a 0:1.
Olympiáda 1968 i šampionát 1969 urobili z Golonku aj iný symbol, ešte vzácnejší ako hokejový. Najprv to bola radosť, že sa v roku 1968 (olympiáda bola vo februári) začalo v Československu niečo nádejné diať.
Československo žilo Pražskou jarou. Vôbec prvýkrát si mohli hráči zvoliť svojho kapitána sami, teda neurčovala ho strana svojím direktívnym rozhodnutím. V hlasovaní dostal dôveru spoluhráčov práve Golonka. Stal sa prvým Slovákom s kapitánskym céčkom v reprezentácii.
Slávne roky 1968, 1969
Na ZOH v Grenobli 1968 sme nabili ZSSR 5:4. Bratislavčan dal štvrtý gól a prihral Jaroslavovi Jiříkovi na piaty. Vtedy si ľahol na ľad a klepal na plochu. Vraj aby začul, či nám Rusi nezavreli kohútik s ropou. Tento moment sa stal svetoznámym. Fotografia tejto situácie je dodnes jednou z najpopulárnejších športových vôbec.
Po okupácii bola československá hokejová reprezentácia symbolom vzdoru. Golonka zostal jej kapitánom. Naše víťazstvá nad ZSSR 2:0 a 4:3 vyvolali vlnu nadšenia, ktoré prerástlo do protisovietskych demonštrácií. Na pražskom letisku sa napriek opatreniam vlády zišlo asi 50-tisíc ľudí pri vítaní svojich hrdinov.

Golonka patril k najväčším talentom povojnového svetového hokeja. Jeho impulzívny štýl hry a nos na góly z neho urobili celosvetovú ikonu tohto športu.
Pocty od Grossa i Tarasova
Legendárny ruský tréner Anatolij Tarasov pred svetovým šampionátom v roku 1965 hovoril, že keby mal Golonku v tíme, vyhrá titul na sto percent. Darmo slovenského hokejistu vtedy na MS v Tampere vyhlásili za najlepšieho hráča šampionátu, po prehre so Sovietmi 1:3 to stačilo len na striebro.
Z majstrovstiev sveta si ich Golonka doniesol ešte dva a pridal k nim aj rovnaký počet bronzových kovov. Z olympiád má bronz (1964) a striebro (1968).
Svetoznámy športový novinár George Gross, Bratislavčan, ktorý po roku 1948 emigroval, o Golonkovi povedal: „Ak by mal možnosť hrať v NHL, bol by hviezdou typu Wayna Gretzkého. Golonka hral na svoju dobu moderný hokej, ako jeden z mála hráčov vtedajšej reprezentácie mal predpoklady na forčeking a kanadský štýl hokeja, vedel spracovať puk v akejkoľvek situácii a bol výborný korčuliar.“
Bratislava je najkrajšia
Golonkov vzťah k rodnému mestu je povestný. Nedávno pre SME hovoril: „Milujem prekrásny pohľad na Dunaj z Hradu alebo odtiaľ, kde bývam. Myslím si, že je to najkrajšie mesto na Dunaji. Pochodil som všetky hlavné mestá, ktoré ležia na Dunaji, a toto je mimoriadne. Sú tu Karpaty, Devín, miesta na kúpanie, prechádzky, skrátka všetko. Zdá sa mi však, že si to nevážime, lebo brutálne do tejto scenérie zasahujú budovy, ktoré tam nepatria.“ Špeciálny vzťah má k Ružinovu, kde vyrastal, športoval a dlhé roky i pracoval.
Rodený Bratislavčan však nešetrí ani kritikou:
„Nenávidím bezohľadnosť developerov, ktorí likvidujú najkrajšie časti Bratislavy. Mám predstavu o developeroch à la Eurovea, tak by to malo vyzerať pri Dunaji. Nie tak, že sa tu stavajú dvadsaťposchodové kancelárie. To do Bratislavy nepatrí. Pre mňa je vzorom Praha, kde si srdce Starého Mesta nedovolí nikto poškodiť nejakými ohyzdnými budovami.“
Golonka sa zotavuje po náročnej júlovej operácii srdca. Voperovali mu tri bajpasy.
Jozef Golonka
Narodil sa v Bratislave 6. januára 1938. Vyštudoval bratislavskú Vysokú školu ekonomickú, je inžinierom.
Hráčska kariéra: Slovan Bratislava (1955 - 1969) Dukla Jihlava (1957 - 1959) SC Riessersee (1969 - 1972) LB Zvolen (1972 - 1975).
Počet ligových štartov a gólov: 330 zápasov, 298 gólov.
Počet reprezentačných štartov a gólov: 134 zápasov, 82 gólov Počet štartov na MS: 8-krát – 3-krát striebro (1965 – 1968, do roku 1968 boli ZOH i majstrovstvami sveta), 4-krát bronz (1959, 1964, 1969).
Počet štartov na ZOH: 3-krát - 2x bronz (1964), striebro (1968), 4. miesto (1960).
Trénerská kariéra: SC Riessersee, Zetor Brno (1979 - 1980), ČSSR 20 (1979 - 1981), ČSSR B (1981 - 1982), EC Kolín nad Rýnom, Slovan Bratislava (1985 – 1988), Slovensko A (1996 - 1997). S SC Riesersee a EC Kolín sa stal majstrom Nemecka.
Míľniky v kariére: 1955 - prvý zápas v celoštátnej seniorskej lige (proti ZKL Brno, neskôr slávna Kométa) – hneď dal gól, 1957 - prvý reprezentačný zápas v drese Československa (proti Švédsku), 1959 - Praha a Bratislava1959 - prvý krát na MS, 1960 - prvý štart na ZOH (Squaw Valley), 1961 - titul kráľa ligových strelcov, 1969 - posledný ligový zápas (proti Pardubiciam) 1969 - posledný krát na MS (Štokholm), 1976 - koniec hráčskej kariéry (ako hrajúci tréner v Nitre), 1976 - začiatok trénerskej kariéry.
Ocenenia: 2003 - Pribinov kríž II. stupňa, Zlatá plakety za rozvoj nemeckého zimného strediska Garmisch-Partenkirchen, 1998 - člen Siene slávy IIHF, 2002 člen Siene slávy slovenského hokeja, 2004 člen Siene slávy nemeckého hokeja.
Zaujímavosti: ako dorastenec a junior vynikal v tenise a v roku 1956 vyhral svetoznámu Pardubickú juniorku. Je spoluautorom dvoch knižných publikácií: Denník z Tampere, 1965 (spolu s V. Malecom), Volali ma Žiletka, 1990 (spolu s M. Varsikom).