KARLOVA VES. Aj keď si väčšina ľudí pod veslovaním predstaví obrázok mladých mužov sediacich v dlhých štíhlych vesliciach, ktoré letia ako šípy po hladine riek v Cambridgei či Oxforde, rekreačné veslovanie má dlhú tradíciu aj v Bratislave.
Vysokoškoláci z fakulty telesnej výchovy a športu by ho teraz radi opäť vrátili na Dunaj. Nie však len pre nich ako univerzitný klub, ale aj pre bežných smrteľníkov.
Vďaka grantu od Dunajského fondu by tak mali mať amatérski veslári možnosť previezť sa po Karlovoveskom ramene už na jar budúceho roka.
Do Karlovoveského ramena chodí za rekreáciou mnoho Bratislavčanov. Nachádzajú sa tu športové kluby, hlavne kajakárov a kanoistov, univerzitné lodenice a v lete tu býva aj otvorený podnik v malom červeno-bielo-modrom parníku.
„Chýba tu veslovanie,“ povedal Michal Clementis z Vysokoškolského športového klubu Lafranconi Fakulty telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského, ktorý stojí za projektom Návrat veslovania do Karlovej Vsi.
Veslovanie je v zahraničí veľmi populárnym športom, ktorý prináša veľa benefitov. Popri zdravotných, kedže pri veslovaní sa do pohybu zapája celé telo vrátane nôh, je to aj kontakt s riekou. Navyše sa dá podľa Clementisa jednoducho naučiť.
Návrat veslovania
Vysokoškoláci vyrátali, že na projekt Návrat veslovania do Karlovej Vsi potrebujú 18,7 tisíca eur. Z nich chcú najmä nakúpiť lode, veslá a ostatné príslušenstvo. Aby peniaze zohnali, prihlásili sa vlani do grantovej výzvy Dunajského fondu Stredoeurópskej nadácie.
„Lode sú drahé a my potrebujeme navyše úplne špecifické lode pre potreby verejnosti, a nie pretekárov,“ ozrejmil Clementis. Oproti pretekárskym sú totiž širšie a stabilnejšie. „V podstate jediná možnosť, ako ich zohnať, je kúpiť ich z druhej ruky.“
Clementis by bol rád, keby sa im podarilo zohnať aspoň dve štvorky a dva dvojskify, teda lode pre dvoch veslárov, prípadne jeden jednomiestny skif.
Zo žiadanej podpory 18,5 tisíca eur sa im od Dunajského fondu podarilo získať 5,5 tisíca eur. Z nich chcú zafinancovať kúpu prvých lodí a príslušenstva. Zatiaľ im prisľúbil jeden dvojskif nemecký klub Ruderverein Cassel .
Čakajú však ešte na odpovede aj od iných klubov a univerzít, ktoré s prosbou o odkúpenie lodí kontaktovali. Taktiež pokračujú ďalej v zháňaní peňazí.
Výcvik a požičiavanie lodí
Amatérski veslári by mali mať možnosť požičať si z univerzitného športového klubu loď a zaveslovať si už na jar.
„Tento rok je už po sezóne, a tak máme zimu na to, aby sme všetko prichystali. Plánujeme začať niekedy v apríli či máji, keď sú už prijateľné teploty,” vysvetľuje Clemenis. Okrem lodí chystajú aj webovú stránku.
Fungovať chcú podobne ako v zahraničí. Po absolvovaní kurzu, na ktorom by sa záujemca naučil pod dozorom trénera veslovať, bude mať takýto amatérsky veslár možnosť stať sa členom klubu a požičiavať si od neho loď.
Možnosť požičať si loď za symbolický poplatok by mali však mať aj ľudia bez členstva v klube, ktorí sa preukážu tým, že veslársky kurz absolvovali.
Dlhá história veslovania
Veslovanie prišlo na Slovensko z Anglicka ako jeden z prvých moderných športov. V Bratislave išlo o jeden z prvých športových klubov vôbec.
„Tradícia je tu obrovská. Bratislavský veslársky spolok, Pozsony Hajós Egylet, bol jeden z úplne najstarších športových klubov na Slovensku a v Rakúsko-Uhorsku. Bol založený v roku 1862,“ vysvetlil Clementis. Slovák Pavel Schmidt spolu s Čechom Václavom Kozákom dokonca získali v roku 1960 v Ríme na dvojskife olympijské zlato.
Avšak Nežná revolúcia priniesla pre veslovanie a šport všeobecne úpadok. V Bratislave na Dunaji pôsobí jediný klub, Slovenský veslársky klub, ale ten vychováva len športovcov a rekreačnému veslovaniu sa nevenuje.
Ďalší veslársky klub pôsobí na Zlatých pieskoch. V Dolnom Rakúsku je pritom na porovnanie okolo 20 veslárskych klubov, pričom jeden má aj neďaleký Hainburg.
„Snažíme sa tradíciu veslovania na Dunaji obnoviť, aby ľudia vôbec vedeli, aký je rozdiel medzi kanoistikou a veslovaním,“ ozrejmil Clementis.
Kam sa dá ísť s veslicou?
Dunaj a jeho ramená, ako aj rieka Morava sú pre veslovanie veľmi vhodné. Karlovoveská zátoka je zas vďaka pokojnej vode adekvátna na tréningy.
„Skúsený človek môže brázdiť Dunaj od Devína až do Čierneho mora. Práve široké veslice na rekreačné veslovanie budú vhodné na takéto splavy. Dá sa do nich totiž nabaliť na týždeň či aj na dlhšie,“ vysvetlil Clementis.
Grantová výzva
Dunajský fond Stredoeurópskej nadácie zo svojej prvej grantovej výzvy podporil šesť projektov.
Sú nimi návrat veslovania do Karlovej Vsi, vybudovanie prístupu k vode v Karlovoveskom ramene a slalomovej trati pre začiatočníkov, budovanie kempingu v osade Veľký Lél ležiacej na Dunaji, výstavba náučného chodníka prístupného len z Malého Dunaja, projekt virtuálnych dunajských nábreží a vytvorenie pamätného miesta holokaustu na brehu Dunaja v Komárne.
Celkovo medzi ne rozdelil takmer 27-tisíc eur.
