BRATISLAVA. Starostovia bratislavských mestských častí nesúhlasia s návrhom všeobecne záväzného nariadenia (VZN) o miestnom poplatku za rozvoj, ktorý primátor hlavného mesta Ivo Nesrovnal chce predložiť na novembrové rokovanie mestských poslancov.
Odmietavý postoj vyjadrili na rokovaní Regionálneho združenia bratislavských mestských častí v pondelok 17. októbra, s tým, že prijatiu VZN musí predchádzať zmena štatútu Bratislavy. Informovala o tom tlačová tajomníčka regionálneho združenia Alžbeta Klesnilová.
Na poslednú chvíľu
Mestské časti Bratislavy podľa jej slov plnia úlohu stavebných úradov, ktoré musia spolupracovať aj s magistrátom hlavného mesta. "Mesto o päť minút dvanásť zverejnilo iba návrh nariadenia a z neho je zrejmé, že mestské časti, ktoré vlastne tvoria mesto ako celok, a na ktorých území sa všetka stavebná činnosť deje, majú ostať, takpovediac, mimo hry," uviedla Klesnilová.
Návrh novely štatútu mesta, v ktorej má byť principiálne zakotvené, aká úloha pri výbere miestneho poplatku za rozvoj a použití jeho výnosu pripadne mestu a mestským častiam, podľa jej slov zatiaľ chýba. Návrh na zmenu štatútu však už vypracovali starosta Petržalky Vladimír Bajan, starosta Devínskej Novej Vsi Milan Jambor a starosta Vrakune Martin Kuruc, ktorí sú zároveň mestskými poslancami, a k dispozícii ho má aj magistrát.
“Mesto o päť minút dvanásť zverejnilo iba návrh nariadenia. Mestské časti, ktoré tvoria mesto ako celok, a na ktorých území sa všetka stavebná činnosť deje, majú ostať, takpovediac, mimo hry.
„
"Štatút by mal podľa neho určiť zásadu, že mestská časť vykonáva správu a rozhoduje vo veciach miestneho poplatku za rozvoj a výnos z neho má byť rozdelený medzi mestské časti a mesto v percentuálnom pomere 68:32," priblížila Klesnilová.
"Je logické, aby poplatok vyberali stavebné úrady, teda mestské časti. Ale asi by bolo jednoduchšie mať jedno VZN pre celé mesto," tvrdí mestský poslanec Jozef Uhler. Myšlienka jedného VZN nie je podľa Klesnilovej cudzia ani starostom.
"A to napriek tomu, že podľa ich pôvodnej predstavy by každá mestská časť mala mať svoje vlastné nariadenie o miestnom poplatku za rozvoj a miestne zastupiteľstvá už začali o týchto nariadeniach rokovať," skonštatovala.
Maximálna sadzba
Hlavné mesto chce miestny poplatok za rozvoj vyberať v jeho maximálnej výške, a to 35 eur za každý štvorcový meter (m2) stavby. S takouto sadzbou poplatku počíta mesto pri stavbách na bývanie, stavbách na pôdohospodársku produkciu, priemyselných stavbách či stavbách využívaných na skladovanie a administratívu. Vyplýva to zo zverejneného návrhu všeobecného záväzného nariadenia (VZN) hlavného mesta, ktorého účinnosť je plánovaná od 1. januára 2017.
Podľa zákona, ktorý má vstúpiť do platnosti začiatkom novembra, je poplatok za rozvoj príjmom rozpočtu mesta či obce a je ho možné použiť na úhradu kapitálových výdavkov, napríklad do materských škôl, miestnych komunikácií či zelene.
“Trúfam si povedať, že takmer nijaký občan Bratislavy nefunguje len v rámci svojej mestskej časti.
„
Rozpor medzi primátorom a starostami nastáva v otázke, ako sa bude príjem z miestneho poplatku za rozvoj deliť medzi mesto a mestské časti. Primátor v septembri na mestskom zastupiteľstve uviedol, že ho navrhuje deliť v percentuálnom pomere 50:50.
"Bratislava je v prvom rade jedno veľké mesto a mnoho potrieb je spoločných pre všetkých jej obyvateľov - od opráv hlavných ťahov, cez MHD, mestskú políciu, až po starostlivosť o zeleň. Trúfam si povedať, že takmer nijaký občan Bratislavy nefunguje len v rámci svojej mestskej časti," napísal prostredníctvom blogu Nesrovnal.
