BRATISLAVA. Bratislava neustále prichádza o architektonické skvosty. To vyčítajú viacerí členovia Spolku architektov Slovenska a iniciatívy Bratislava otvorene pamiatkarom, ktorí podľa nich nechránia vzácne stavby.
„Sme svedkami kultúrneho barbarstva. To, čo sa deje, je už neúnosné a žiadame vyvodenie personálnej zodpovednosti na najvyšších miestach krajského a štátneho pamiatkového úradu,“ povedal kurátor zbierok úžitkového umenia, dizajnu a architektúry SNG Denis Haberland.
Ako príklady devastácie vzácnych pamiatok uviedol člen iniciatívy Bratislava otvorene Matej Vagač Podhradie – Zuckermandel, Fischerov dom, Stein, garáže na Hrade, nadstavbu v Paláci Motešických či búranie pôrodnice na Bezručovej.
Riaditeľ Krajského pamiatkového úradu Peter Jurkovič však viní zo súčasnej situácie stav spoločnosti, jej správanie sa k dedičstvu, ale aj ministerstvo kultúry, ktoré neprihliada na všetky odporúčania pamiatkarov. V denno-dennom konflikte sú podľa aj s vlastníkmi a projektantmi.
Ochranári chcú zastaviť búranie Bezručky
Bývalú šesťposchodovú pôrodnicu na Bezručovej ulici 3 začali v lete búrať. V roku 1989 ju však spolu s deväťposchodovou budovou polikliniky na Bezručovej 5 vyhlásili za kultúrnu pamiatku. A práve to, že jej časť investor Bezručová Invest zrovnal so zemou, sa nepáči viacerým architektom, ochranárom a aktivistom.
„Bratislavčania opäť prichádzajú o podstatnú časť kultúrneho dedičstva,“ povedala Henrieta Moravčíková, predsedníčka DOCOMOMO – pracovnej skupiny medzinárodnej organizácie na dokumentáciu a ochranu architektúry moderného hnutia.
Obe budovy z tridsiatych rokov minulého storočia totiž podľa nej prispeli k tvorbe modernej Bratislavy.
Problémom je parkovanie
Stavebník tvrdí, že žiadna pamiatka sa nezbúrala a búracie práce sa začali na základe platných povolení. „Akúkoľvek bezohľadnú demoláciu kultúrneho dedičstva modernej architektúry v Bratislave vylučujeme,“ uviedol výkonný riaditeľ Bezručová Invest Matej Ceconík.
Bezručová Invest sľubuje, že rekonštrukciou zabezpečia budovám pôvodný vzhľad, aký mali po kolaudácii v roku 1939.
„Nezmení sa proporcia budovy, zachovávame členenie okien, na Bezručovej 3 zachováme oceľové rámy, ktoré budú replikami pôvodných, a na Bezručovej 5 plánujeme opäť nalepiť na fasádu pôvodný štvorfarebný obklad a budú v nej aj drevené okná, pre ktoré sme ako investor mali výhrady, ale akceptovali sme názor pamiatkarov,“ spresnil Ceconík.
Búracie práce sa podľa neho týkajú pamiatkovo menej významnej časti budovy Bezručovej 3.
„V týchto miestach plánujeme vjazd do podzemných garáží, ktoré majú riešiť nepriaznivú situáciu s parkovaním v danej oblasti,“ vysvetlil Ceconík.
Práve miesta pre autá mali byť podľa architekta Michala Bogára riešené inak, aby sa pre ne nemusela sčasti zničiť budova, ktorá je kultúrnym dedičstvom.
Investor chcel však pôvodne postaviť garáže pod budovu na Bezručovej 5. A to tak, že zbúra celú bývalú pôrodnicu na Bezručovej 3, aby mal prístup do podzemia.
V tom mu však Krajský pamiatkový úrad zabránil a nariadil mu z Bezručovej 3 zanechať napríklad centrálne schodisko.
„K tejto veci bola zvolaná aj výjazdová komisia za účasti odborníka na medzivojnovú architektúru Matúša Dullu, ktorý požadoval sústrediť sa na zachovanie pamiatkových hodnôt Bezručovej 5 ako architektonicky hodnotnejšej architektúry,“ vysvetlil rozdiel v ochrane pamiatok riaditeľ Krajského pamiatkového úradu Peter Jurkovič.
Hlavný problém pritom vidí v zmene funkcií budov – z bývalej pôrodnice a polikliniky budú byty. Preto je podľa neho potrebný kompromis v zmysle využitia pamiatok a ich budúcej existencie.
„Keď konečne svitá, že pamiatky na Bezručovej budú mať opäť využitie, dostanete sa do začarovaného kruhu, lebo magistrát požaduje pre každý byt v budovách zabezpečiť parkovanie. Radi prijmeme akúkoľvek radu, ako z tohto kruhu podmienok vyjsť,“ dodáva Jurkovič s tým, že za chyby v systéme by nemali pykať len pamiatkari, ale treba sa pozrieť napríklad aj na to, prečo sa štát zbavil nadbytočného majetku a nepresídlil do budov na Bezručovej napríklad sociálnu či štátnu zdravotnú poisťovňu.
Horšie ako za vojny
Členovia DOCOMOMO upozorňovali na riziká zničenia pamiatky od roku 2010, ich pripomienky boli však podľa Moravčíkovej ignorované. To, že im ľudia vyčítajú, že sa za záchranu Bezručky ozvali neskoro, preto nie je pravda.
Na zastavenie búrania Bezručky vypísali aj verejnú výzvu, ktorú zatiaľ podpísalo vyše 370 ľudí.
„Do posledného okamihu sme neverili, že budú búrať národnú kultúrnu pamiatku, ktorá je podľa odborníkov na úrovni brnianskej vily Tugendhat. Zvažujeme podať trestné oznámenie na prokuratúru,“ dodala Moravčíková s tým, že žiadajú, aby odstúpil riaditeľ krajského pamiatkového úradu Peter Jurkovič a riaditeľka Pamiatkového úradu SR Katarína Kosová.
„Výsledkom oboch je, že aj napriek pôsobeniu týchto odborných pamiatkových inštitúcií bolo v Bratislave za posledné desaťročia zbúraných a zničených viac pamiatok ako za bombardovania počas druhej svetovej vojny,“ uviedol člen iniciatívy Bratislava otvorene Matej Vagač.
Za nenávratne zničené považuje okrem už vyššie spomínaných napríklad aj Könyökiho dom na Lazaretskej, nadstavbu na Mostovej ulici, archeologickú lokalitu na Hrade zničenú podzemnými garážami, Kablovku, Gumonku či Cvernovku.
„Dedičstvo minulosti a stav spoločnosti sa podpísali na stave kultúrneho dedičstva našej krajiny a správania sa voči nemu. Úprimne deklarujem, že v tomto zmysle práca na Krajskom pamiatkovom úrade je mimoriadne náročná a nezávidenia hodná. Sme v každodennom konflikte s vlastníkmi a projektantmi,“ uviedol Jurkovič.
