BRATISLAVA. Najväčšie množstvo nelegálneho odpadu sa nachádza v Bratislavskom kraji, kde na jedného občana pripadlo v priemere približne 1,5 litra čierneho odpadu. Na úrovni okresov patrí prvenstvo Sencu s viac ako dvoma litrami odpadu na hlavu.
Najmenej nelegálneho odpadu sa nachádza v Prešovskom kraji.
Vyplýva to z analýzy novozaloženého Inštitútu environmentálnej politiky (IEP), ktorý vznikol v júli ako nový analytický útvar Ministerstva životného prostredia SR.
Riaditeľ IEP Martin Haluš v analýze konštatuje, že viac ako polovicu nelegálneho odpadu tvorí domáci a stavebný odpad. Zvyšnú polovicu tvoria plasty, časti automobilov, sklo či elektronika. „Možno teda predpokladať, že za ich zakladanie sú poväčšine zodpovední občania. Bohatší a vzdelanejší Slováci produkujú viac odpadu a prekvapivo ho aj viac vyhadzujú na nelegálne skládky," uviedol.
Nelegálne skládky, ktorých sú na Slovensku tisíce, ohrozujú zdravie obyvateľstva. „Hrozí kontaminácia vody, ovzdušia či pôdy. Dažďová voda vymýva jedovaté látky z odpadu a tieto prenikajú do pôdy. Ťažké kovy vo vode sa cez potravinový reťazec dostávajú až do tela človeka. Ovzdušie je ohrozené najmä pri vznietení skládky," píše sa v analýze s tým, že štát sa tento problém snaží riešiť najmä likvidáciou čiernych skládok.
Nový zákon o odpadoch platný od tohto roku zvýšil pokuty a posilnil kompetencie polície. Lepšia dostupnosť oficiálnych skládok tiež znižuje množstvo nelegálneho odpadu. „Nelegálne skládky sú v priemere o 5,6 km bližšie k obciam ako tie legálne," tvrdí Haluš.
„Štát by mal venovať väčšiu pozornosť environmentálnemu vzdelávaniu na školách, informačným kampaniam o rizikách nelegálneho skládkovania, či vzdelávacím aktivitám tretieho sektora," uvádza na záver analýza.
