som sa využiť túto ponuku. Pri vstupe do jedálne na mňa servírka zavolala, či chcem menu. Podľa skúseností z čínskej reštaurácie, kde menu znamená výber lacnejších jedál počas obeda, som prikývla. Na stole stál stojanček s ponukou akcie, kde boli vypísané tie isté druhy pizze ako na jedálnom lístku v obale. Tak som si objednala pizzu Texas a malé pivo. Keď som chcela zaplatiť, spýtala som sa, kde je americký zemiak. Na moje veľké prekvapenie mi servírka, výstižnejšie povedané roznášačka jedál, povedala, že na to nemám nárok, lebo som si žiadala menu. Keď som sa spýtala, prečo ma neupozornila, že akciu si treba výslovne pýtať, odvrkla, že ich stáli hostia poznajú tunajšie zvyky. Je to už nablokované – 127 korún, nedá sa to zmeniť a basta. Keď som pokladníčke povedala, o čo ide, tá na ňu zavolala, že sa to dalo preblokovať. Usudzujem, že to „roznášačku“ nezaujímalo aj preto, lebo sa platí centrálne pri pokladnici, takže nedostane prepitné.
Ďalšou mojou negatívnou skúsenosťou vo vzťahu zamestnancov k zákazníkom bola príhoda na autobusovej stanici Mlynské nivy. Je tu pekáreň a niekoľko miest, kde sa predávajú jej výrobky. Vľavo pri budove, pod vonkajšími schodmi v malej „kukani“ som kupovala dva rožky za 5 korún. Platila som dvoj- a jednokorunáčkou a dvoma korunami v dvadsaťhaliernikoch. Predavačka sa na mňa oborila, prečo jej dávam toľko drobných, aby som išla tam, kde mi ich dali. Dosiaľ mi predavačky nadávali, keď som nemala drobné, teraz to bolo naopak. Čo má robiť zákazník, len dumať o tom, čo sa tu okrem vysokých cien zmenilo? Andrea Z., Bratislava
