Nevedela som, že sa dá cestovať v čase, až kým som nenavštívila Veľký tanečný večer v Starej tržnici.
Kto prekročil hranicu vytýčenú hrubým závesom oddeľujúcu sychravý jesenný večer od útulného matne osvetleného priestoru, vrátil sa v čase o 90 rokov.
Všetci prítomní prijali hru usporiadateľov. Na prvý pohľad to naozaj vyzeralo ako v 20. rokoch 20. storočia.
Minimálne ja som si to takto predstavovala.
Dva orchestre pretekajúce sa v tom, kto na parkete roztancuje viac ľudí.
Muži s klobúkmi, motýlikmi i trakmi, ženy v rozmanitých šatách, s fascinátormi i čelenkami.
Pozorné oko pozorovateľky mohlo zachytiť i určité prvky módy 21. storočia, kde-tu sa na parkete zjavili tenisky, ale v záplave tanečných topánok mohli byť aj preludom.
Napriek tomu všetkému bolo jasné, že cestovanie v čase je len naoko.
Dámy i páni držali v rukách smartfóny a swingové selfisky z podujatia sa okamžite šírili sociálnymi sieťami.
