Dunaj má nevyužitý potenciál

Ambíciou Dunajského fondu je zlepšovať kvalitu života v okolí rieky a podporovať spoluprácu ľudí.

Spoluzakladateľ Dunajského fondu Juraj Čorba v prístavisku Vlčie Hrdlo na Dunaji(Zdroj: Jozef Jakubčo)

O dôležitosti rieky v meste a krajine hovorí JURAJ ČORBA, ktorý v Stredoeurópskej nadácii pred dvoma rokmi spoluzakladal Dunajský fond.

Máte vzťah k Dunaju?

„Áno, chodím splavovať a mám dokonca oprávnenie riadiť motorový čln, k čomu však mám veľký rešpekt. Iste v tom bolo aj kus niečoho osobného, keď sme pred dvoma rokmi začali Dunajský fond budovať. Sú to skutočne neuveriteľné hodnoty, ktoré tu na Dunaji máme. Aj moje súčasné cesty po rôznych iných mestách a miestach na rieke Dunaj, napríklad v Nemecku a Rakúsku, mi ukazujú, že poloha Bratislavy na Dunaji a vôbec celá ramenná sústava medzi Bratislavou a Štúrovom je skutočne mimoriadne unikátna. Z pohľadu života na planéte, lužné lesy spolu s dažďovými pralesmi a koralovými útesmi sú veľmi cenným zdrojom života.“

Čo znamená Dunaj pre Bratislavu?

„Dunaj predstavuje jeden z dôležitých kľúčov, ak nie najdôležitejší, k budúcnosti mesta. Téma vody v mestách je dnes veľmi aktuálna po celom svete, a to nielen z dôvodu očakávaných klimatických zmien. Je to Dunaj, ktorý ukáže, či sme schopní zužitkovať polohu Bratislavy, akým spôsobom sme schopní rozvinúť spoluprácu s inými zahraničnými metropolami na rieke a tiež s ďalšími mestami na slovenskom toku. Je to aj test toho, či my sami tu v Bratislave dokážeme spolupracovať a rozvíjať územie mesta spôsobom, ktorý naplní potenciál, ktorý rieka mestu prináša.“

 

Naznačujete, že Bratislava tento potenciál nevyužíva?

„Potenciál je určite väčší než ako momentálne rieku v meste využívame. V skutočnosti je na nej už dnes mimoriadne veľký ruch, a to nielen stavebný, ale aj dopravný, a rieka zohráva významnú úlohu aj v energetike. Ale to, čo otvára Dunajský fond, je otázka kvality života. To znamená, že či popri všetkých týchto významných aktivitách je tu ešte priestor pre detail, pre to, čo bežnému obyvateľovi vytvára pocit, že sa niekde dobre cíti, že sa môže niekde ľahko a prirodzene pohybovať, že má bližší kontakt s vodou a že tam môže rozvíjať rôzne aktivity, ktoré na rieku patria. To sú samozrejme nielen ochranárske, ale aj rekreačné činnosti. Či už rybárčenie alebo vodné športy, no aj mnohé ďalšie aktivity. Na Dunaji už teraz funguje množstvo zaujímavých komunít, len ich možno tak veľmi nevidíme a nedoceňujeme.“    

Prečo sa Stredoeurópska nadácia rozhodla založiť Dunajský fond?

„Tému vody v krajine sme si vytipovali ako oblasť, ktorá má v strednodobom aj dlhodobom horizonte šancu na seba naviazať filantropické aktivity a záujem. A ako som už spomenul, očakávame, že význam témy vody, či už v sídlach alebo krajine všeobecne bude ešte narastať."

Ako Dunajský fond funguje?

„Dunajský fond nie je obhajcom konkrétneho názoru, ale chce byť platformou na výmenu názorov a hľadanie konkrétnych riešení. Nie sme lobistická ani profesijná či odborná organizácia. Sme nadácia. Snažíme sa združovať finančné aj nefinančné zdroje a následne ich prerozdeľovať medzi rôzne neziskové aktivity. Vyhlasujeme grantové výzvy, ktoré sú otvorené všetkým neziskovým organizáciám na území slovenského toku Dunaja, čo znamená od Devína po Štúrovo vrátane Malého Dunaja. Zaujímame sa o kvalitu verejne prístupných priestranstiev, verejnej infraštruktúry a v širšom zmysle o kvalitu života na rieke, a to nielen z pohľadu ľudí, ale aj prírody.“

Koho spájate, aby spolu o využití rieky a jej okolia diskutovali a vytvárali projekty?

„Postupne sme prišli na to, že rieka je veľmi komplexné a zložité územie a že ak chceme nadačné aktivity robiť zmysluplným spôsobom, aby naše aktivity mali dlhodobý efekt, tak sa musia opierať o základné porozumenie všetkých aktérov, ktorí na tomto území pôsobia. To znamená od najvyššej úrovne Európskej únie, ktorá rieši Dunaj vo svojich strategických politikách, cez štát, úroveň samospráv, to znamená kraje, mestá či obce, cez verejné podniky, ktoré plnia dôležité úlohy ako správa toku, ochrana pred povodňami či rozvoj verejných prístavov, cez privátnych investorov, ktorí dnes do veľkej miery ovplyvňujú to, akým spôsobom sa verejný priestor a infraštruktúra vyvíja, až po rôznorodé komunity, ktoré sú na rieku naviazané, ako sú športovci, ochranári, rybári a podobne.“

To je mimoriadne široký okruh rôznorodých aktérov. Do akej miery títo ľudia navzájom o sebe vedia a spolu komunikujú?

„Nás to tiež zaujímalo. Zistili sme, že je tam skutočne priestor na zmysluplnú aktivitu, priestor na zlepšenie komunikácie. Preto každoročne organizujeme Fórum Dunajského fondu, kde títo aktéri majú možnosť prezentovať sa a spolu diskutovať. Jeho druhý ročník sa konal v týždni jesennej rovnodennosti, 22. septembra. Tu mali možnosť sa osobne stretnúť a hľadať možnosti spolupráce.“

Dohodli sa na nejakej konkrétnej spolupráci?

„Verejní aktéri, ktorým konkrétne bolo venované ostatné fórum, sa stavajú konštruktívne k potrebe nájsť udržateľný model starostlivosti a rozvoja riečnych území. Jeho konkrétna podoba sa stále tvorí, vrátane možnej spolupráce so súkromným sektorom. Nie sme v tomto hľadaní sami, vhodný model pre územie riek sa snažia nájsť ľudia na mnohých miestach planéty, keďže vodný režim, ale aj toky informácií a financií sa na celom svete veľmi dynamicky vyvíjajú a menia. Práve na tento globálny vývoj musí reagovať akýkoľvek lokálny spôsob ochrany hodnôt a rozvoja aktivít na našom Dunaji, ak má byť efektívny a udržateľný. Verejní aktéri v tomto procese zohrávajú nezastupiteľnú rolu.“ 

Dunajský fond v lete inicioval mesačný program Slnovrat na Dunaji. Ako myšlienka vznikla?

„Povedali sme si, že ak chceme vyjadriť hodnoty, ktoré Dunajský fond vpísal do svojej charty, musíme nejakým spôsobom komunikovať so širokou verejnosťou. Preto sme vyzvali organizácie a komunity, ktoré na Dunaji pôsobia, aby sa počas jedného konkrétneho mesiaca v roku otvorili verejnosti a ukázali, čo a kde vlastne na rieke robia.

Takto vznikla verejná prehliadka Slnovrat na Dunaji, ktorá sa tento rok konala po prvý raz. Zapojilo sa do nej takmer 50 subjektov a ľudia mali možnosť počas júna a počas prvého júlového víkendu zažiť športové, umelecké, ochranárske, poznávacie a iné zážitkové podujatia na rieke."

Máte ešte nejaké ďalšie aktivity?

„Chceme zistiť, či medzi samotnými aktérmi na rieke existuje nejaká elementárna zhoda na tom, čo vnímajú ako príležitosti, ktoré treba využiť alebo problémy, ktoré treba riešiť. Preto sme založili pracovnú skupinu s názvom RiverLab. Zatiaľ len pre Žitný ostrov a okolie. Výsledkom jeho práce je doteraz definícia spoločných priorít. Na budúci rok by mal RiverLab prísť s odporúčaniami pre tých, ktorí o rieke na území Žitného ostrova rozhodujú vo verejnom a súkromnom sektore."

Čím ste sa pri zakladaní Dunajského fondu inšpirovali? Poslúžili vám nejaké zahraničné príklady?

„Fakt, že prichádzame s pomyselným čerstvým vetrom do plachát na rieke z pozície mimovládnej nadačnej organizácie, je unikátny. Je to dané aj tým, že spoločenský vývoj bol v posledných desaťročiach v strednej a východnej Európe pomerne špecifický. Inak povedané, keď som mal možnosť stretnúť sa s ľuďmi, ktorí riešia veci na Dunaji v Nemecku alebo Rakúsku, potvrdilo sa, že v týchto krajinách existujú dlhodobo etablované štruktúry verejného charakteru, ktoré sú súčasťou ich samosprávnych alebo verejno-podnikateľských činností. Lenže na Slovensku sa tieto mechanizmy stále ešte len tvoria. Preto sme aj pomerne dlho rozmýšľali, akým spôsobom môžeme byť užitoční z pozície nadačného aktéra. A je to práve táto rovina, kde sme sa nepostavili ani do aktivistickej ani odbornej pozície, ale snažili sme sa vytvoriť podmienky na to, aby mohol vzniknúť pokiaľ možno čo najlepší spoločný model správy verejných priestranstiev a infraštruktúry na slovenskom Dunaji a zároveň aby sa opieral o vzájomné porozumenie a rešpekt. A aby čo najlepšie zohľadňoval naše špecifické domáce podmienky. Takže nedá sa povedať, že by sme našli inšpiráciu v nejakom konkrétnom modeli v zahraničí, ale bolo to zahraničné prostredie, ktoré nám umožnilo pochopiť dôležitosť rieky a vody pre mestá a krajinu. Tento nadačný model, ktorý sme vytvorili a ponúkli všetkým tu u nás doma, vo verejnom aj súkromnom sektore, ten je špecificky nastavený na lokálne podmienky.“

Aké sú ciele Dunajského fondu?

„Ciele sú vpísané do našej charty, ktorá je otvorená na podpis všetkým. Sústreďujeme sa na otázky kvality života vo vzťahu k verejne prístupným priestranstvám a verejnej infraštruktúry. Kvalitu života nevnímame len ako ľudskú, ale aj z hľadiska prírodných hodnôt a prírodných zdrojov. Tieto otázky zahŕňajú prístup k vode, kontakt s riekou, či už fyzický alebo vizuálny, prirodzený a príjemný pohyb či už na rieke, popri rieke alebo z brehu na breh. Ďalej sú to otázky ochrany hodnôt, ktoré tu máme, spolupráce so susedmi jednak v rámci Slovenska, ale aj s Rakúskom a Maďarskom. Je to aj otázka rovnováhy aktivít, ktoré sú na rieke mimoriadne rôznorodé - od priemyselných aktivít až po rekreáciu a na to, aby sa existujúci potenciál naplnil, tu musí existovať vzájomná rovnováha a koordinácia."

Ako Dunajský fond vníma Bratislavský magistrát alebo Staré mesto či tie mestské časti, ktorých sa téma Dunaja dotýka?

„Hlavné mesto, ale aj Staré Mesto boli partnermi oboch doterajších fór. Hlavné mesto spolu s inými mestami bolo partnerom Slnovratu na Dunaji. Bratislava je mimoriadne zložitý organizmus, ktorý sa vyvíja. Mesto si môže naplánovať, vysnívať, dokonca aj veľmi dobre odborne pripraviť plán rozvoja na rieke, ale keďže na nej pôsobí veľké množstvo rôznorodých aktérov, pokiaľ tá spoločná cesta nevzniká aj v kontakte s tými aktérmi a pri dôkladnom poznaní toho, čo sa už dnes na rieke deje a aké sú potreby týchto rôznorodých skupín, teda bez toho aby to rástlo zospodu, sú možnosti mesta v súčasnosti pomerne obmedzené."

Dunajský fond pôsobí po celej dĺžke Dunaja na Slovensku. Kde to funguje najlepšie?

„Veľmi dobre sme vnímaní v tých mestách, kde sú vzťahy a situácie, ktoré vznikajú, menej zložité už len preto, že je tam menší počet aktérov. Sú to napríklad mestá Komárno a Štúrovo, ktoré sa v našej iniciatíve našli veľmi dobre. Štúrovo napríklad v minulosti vybudovalo promenádu, čo je veľmi inšpiratívne pre ďalšie mestá na Dunaji. Samozrejme, u nich je špecifická motivácia daná tým, že sa zo svojho brehu pozerajú na Ostrihom. Takúto jedinečnú panorámu Bratislava ani Komárno nemajú. Ale Slnovrat ukazuje, že sa nám podarilo podchytiť prakticky celé územie od Bratislavy až po Štúrovo vrátane Malého Dunaja.“  

Ako vnímate snahu vyhlásiť Národný park Podunajsko?

„Téma národného parku je presne tou témou, ktorá ukazuje, ako veci na rieke navzájom súvisia a prečo je dôležité sa na toto územie pozerať komplexne, prečo je dôležité komunikovať so všetkými aktérmi a prečo reálna kvalitatívna zmena môže nastať práve a možno len vtedy, ak sa to bude opierať o vzájomnú dohodu a porozumenie. Myslím si, že panuje zhoda na tom, aby to nebola len ochrana na papieri, ale aby sa akýkoľvek režim ochrany na tomto území opieral o skutočný rešpekt a o základnú zhodu všetkých subjektov a ľudí, ktorí toto územie obývajú, užívajú alebo majú k nemu nejaký vzťah.“

Minulý rok ste vyhlásili prvú grantovú výzvu. Spĺňali prihlásené projekty predstavy Dunajského fondu o projektoch, ktoré chce podporovať?

„Áno. V prvej výzve sme prerozdeľovali takmer 27-tisíc eur a záujem, s ktorým sa prvá výzva stretla, dokazuje, že územie okolo Dunaja je skutočne živé a že neziskové subjekty patria medzi významných aktérov v tomto území. Prišlo 26 žiadostí, z ktorých sme vybrali šesť, ktoré sme podporili. Tieto reprezentujú širokú škálu rôznorodých aktivít od športových, cez rozvoj infraštruktúry pre pobyt, cez technologické virtuálne experimenty, až po spomienku na obete holokaustu. Sme radi, že suma prostriedkov, ktoré prerozdelíme v druhej výzve, je takmer dvojnásobná, 45-tisíc eur.“     

Už sa aj prihlásili nejaké projekty?

„Ešte je príliš skoro. Tak ako prvá, aj druhá výzva je nastavená tak, aby sme motivovali subjekty k spolupráci. To znamená, že sa snažíme, aby projekty boli ukotvené v území, aby mali podporu zo strany samospráv či podnikateľských subjektov. A toto je niečo, čo si vyžaduje čas. Preto sme tento rok dali ešte dlhšiu lehotu na podávanie žiadostí, do 15. decembra."

Medzi donormi Dunajského fondu je aj rodina Kúšikovcov. Takáto osobná iniciatíva je na Slovensko skôr neobvyklá...

„Individuálna filantropia sa na Slovensku ešte len rozvíja. Čo sa týka rodiny Kúšikovcov, majú silný lokálpatriotický vzťah k Malému Dunaju a podporou v druhej grantovej výzve, do ktorej prispeli sumou desaťtisíc eur, nadväzujú na svoje aktivity, ktoré rozvíjajú na území Malého Dunaja.“

Rodina Kúšikovcov oslovila Dunajský fond?

„Dočítal som sa v miestnych novinách, že táto rodina obnovila promenádu vo Vrakuni. Tak som ich oslovil s tým, že keďže sú už aktívni na Malom Dunaji, či by neboli ochotní podporiť niečo aj prostredníctvom Dunajského fondu. Sme radi, že túto ponuku prijali."

Kto sú ďalší prispievatiela do fondu?

„V prvej aj druhej grantovej výzve to boli Nadácia VÚB a Slovnaft. Vážime si všetku podporu, ktorú Dunajský fond od desiatok subjektov a expertov doposiaľ získal. Každý vie nejakým spôsobom prispieť. Či už financiami alebo vedomosťami. To je práve model, ktorý využívame. Takýmto spôsobom skladáme pomyselný fond, ktorý nie je len finančným fondom, ale opiera sa aj o rôzne iné vzácne zdroje, ktorými ľudia disponujú. Ak sú ochotní sa o ne podeliť, je to veľmi cenné. Vlastne aj Slnovrat na Dunaji vznikol takto - bola to dobrovoľná aktivita takmer 50 subjektov, ktoré vo vlastnej réžii a z vlastných zdrojov zorganizovali svoje podujatia a ktorú sme my s podporou 21 partnerov ideovo a komunikačne zastrešili.“

Čo Dunajský fond plánuje do budúcna?

„Pevne verím, že sa nám podarí zorganizovať ďalší ročník Slnovratu. Veľmi radi by sme tiež rozšírili Slnovrat aj smerom na Viedeň a na maďarskú stranu. Náš cieľ je spraviť zo Slnovratu medzinárodnú prehliadku, ktorej impulz vyšiel z Bratislavy. Pokiaľ ide o pracovnú skupinu RiverLab Žitný ostrov, kde aktéri hľadajú riešenia na konkrétne problémy pre túto oblasť, počas budúceho roku by sme sa radi dopracovali k odporúčaniam pre tých, ktorý rozhodujú vo verejnom a súkromnom sektore. Otázka vytvorenia pracovnej skupinu pre Bratislavu ostáva otvorená. Radi by sme tiež v blízkej budúcnosti našli spôsob, ako spojiť donorov aj s väčšími neziskovými projektmi. V našich grantových výzvach, s objemom prostriedkov, ktorými v súčasnosti disponujeme v nadácii, vieme totiž podporiť len menšie projekty. A najdôležitejšie samozrejme je udržať komunikáciu v rámci siete, ktorá vznikla, a vzájomné porozumenie. Ale sú to práve reakcie ľudí, ktoré nám dávajú dôvod na určitý zdravý optimizmus. Zdá sa nám, že ľudia tomu, o čo sa snažíme, porozumeli a že rozumejú aj tomu, že to do akej miery budeme úspešní, závisí aj od nich samých."

Najčítanejšie na SME Bratislava


Inzercia - Tlačové správy


  1. Recenzie.sme.sk udelili 60 certifikátov Ocenený expertmi
  2. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  3. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  4. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  5. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  6. Inteligencia vo všetkom
  7. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  8. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku
  9. Čo sa môže stať, keď šetríte na zateplení?
  10. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie
  1. Advokáti budú v stredu bezplatne radiť v 8 mestách
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  3. Apartmány s výnosom až 4% v lyžiarskom stredisku Obergurgl
  4. Finále súťaže CEWE Fotokniha roka 2016
  5. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  6. Východniari investujú do bývania spomedzi regiónov najviac
  7. Recenzie.sme.sk udelili 60 certifikátov Ocenený expertmi
  8. Rodinná dovolenka v Burgenlande
  9. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  10. Pôžička, ktorá odmeňuje? Nie, nepomýlili sme sa
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 22 317
  2. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 9 156
  3. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 8 618
  4. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 7 409
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 4 029
  6. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 4 012
  7. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 899
  8. Rodinná dovolenka v Burgenlande 1 797
  9. Continental spúšťa dlhodobý test pneumatík s vodičmi z Facebooku 1 613
  10. Inteligencia vo všetkom 1 549

Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop