Včelár - vynálezca Dedinský sa podelil o svoje patenty

Umelé oplodnenie včelej matky si asi málokto z nás vie predstaviť. Dlhoročný včelár EDUARD DEDINSKÝ to však dokáže: „Matku musím znehybniť a uspať. Treba si uvedomiť, že tkanivá včelích vnútorných orgánov sú tenké ako mydlová bublina, takže rozhodujú ...


Na stroji, ktorý sám skonštruoval, tvorí Eduard Dedinský tzv. medzistienku. Vďaka medzistienkam sú plasty pravidelné, nevznikajú beztvaré chuchvalce, aké vytvárajú divé včely. FOTO - AUTOR



Umelé oplodnenie včelej matky si asi málokto z nás vie predstaviť. Dlhoročný včelár EDUARD DEDINSKÝ to však dokáže: „Matku musím znehybniť a uspať. Treba si uvedomiť, že tkanivá včelích vnútorných orgánov sú tenké ako mydlová bublina, takže rozhodujú stotiny milimetra.“ E. Dedinský včelárči už 55 rokov, je autorom šiestich patentovaných zlepšovacích návrhov a vyšľachtil vlastný druh včely, ktorú nazval Devínčanka. Devínčanka sa vyznačuje miernou povahou, malou agresivitou a hoci má pán Dedinský dvadsať včelstiev priamo v záhrade svojho domu na Patrónke na ulici Pri suchom mlyne, nikto zo susedov sa na uštipnutia nesťažuje.

Šľachtenie včelstiev

Eduard Dedinský patrí medzi slovenskú včelársku špičku. Včelári šľachtitelia musia vlastniť minimálne 40 včelstiev, aby bol zabezpečený dostatočne rozmanitý genetický materiál. „Rozmnožovanie včiel je pre nás ešte stále rébusom. Existuje len jedno miesto v teritóriu daného včelstva, kde je matka ochotná sa páriť. Nevieme, kde to miesto je, prečo je práve v tom priestore, ani na základe čoho sa na ňom matka s trúdmi stretne. Hádam ide o nejaký kozmický bod,“ vysvetľuje E. Dedinský. Nemožno ani determinovať, aby sa matka spárila s vybranými trúdmi. „V Rakúsku som sledoval pokus, keď v špecializovanej klietke bola k balónu priviazaná včelia matka. S balónom sa pomaly pohybovalo zdola nahor. Zistilo sa, že trúdi reagovali na matku len v určitej výške od zeme, inak si ju nevšímali. Preto je pre šľachtenie nevyhnutná umelá inseminácia,“ hovorí E. Dedinský, ktorý vyrobil prístroj na túto mimoriadne zložitú operáciu. „Pri oplodnení vložím matku do úzkej sklenej trubičky, tak, aby sa nemohla hýbať a trčal jej len zadoček. Druhým koncom trubičky ju intoxikujem CO2, aby ani trhané dýchanie operáciu neohrozilo. Používam na to fľašu na výrobu sódovej vody. Len páčku na čapovanie som vymenil za jemný skrutkový spúšťač, aby som mohol množstvo plynu regulovať. Do znehybnenej matky zavediem ihlu napojenú na pumpičku s trúdími spermiami. Všetky súčiastky sú stabilizované a pohybujem nimi pomocou skrutiek. Veľký problém je napríklad s ihlou. Musím ju zabrúsiť pod mikroskopom, potom je však taká krehká, že sa ňou stačí obtrieť len o včelu a zlomí sa.“ Oplodnená matka nakladie vajíčka do plastov.

Včelári využívajú len 10 percent z užitočnosti včiel

Včelie produkty nie sú dominantné pre potrebu chovu včiel. Včely sú najdôležitejšie pre opeľovací proces poľnohospodárskych plodín. Paradoxne však práve umelé prípravky používané v poľnohospodárstve včely najviac ohrozujú. „Veľký problém je aj v tom, že pred rokom 1989 bolo na Slovensku 470 000 včelstiev, dnes je ich 270 000 a navyše priemerný vek včelárov je 65 rokov. To je naozaj alarmujúce,“ hovorí E. Dedinský.

Vynálezca a umelec

„Viaceré moje nápady si osvojili včelári na Slovensku, ale aj v záhraničí - v Maďarsku, Poľsku. Niekde ich dokonca vyrábajú vo väčšom, ale že som výrobok patentoval ja, už nikoho netrápi. Som však rád, že pomáhajú.“ E. Dedinský získal zlatú medailu na Svetovom včelárskom kongrese v roku 1971 v Moskve a striebornú medailu na Svetovej výstave patentov v Bruseli. Tento týždeň dostal za svoje celoživotné úsilie cenu primátora hlavného mesta.

Medzi jeho návrhy patrí lis na vosk, odstredivka na včeliu kašičku či patent uľahčujúci vypletanie drevených rámikov včelích plastov.

Okrem praktických nápadov sa E. Dedinský venuje aj tvorbe voskových figúrok. „Keďže mám dosť vlastného vosku, snažím sa hľadať vhodnú figúrku, ktorú obalím glukoprénom. Keď stuhne na gumovitú hmotu, tá stane sa formou na ďalšie odlievanie.“

Eduard Dedinský sa narodil síce v Čataji, ale od vysokoškolských štúdií žije v Bratislave: „Kým tu mám podmienky pre svojho koníčka, nemám sa dôvod sťahovať.“

MIRO GRMAN

Najčítanejšie na SME Bratislava


Inzercia - Tlačové správy


  1. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok
  2. Ako na refinancovanie hypotéky
  3. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  4. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  5. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania
  6. Splnený sen
  7. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur
  8. Majte všetky svoje účty za energie pod kontrolou
  9. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne
  10. Neobjavené emiráty Fujairah a Ajman
  1. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  2. Top Ten najviac prehliadaných vozidiel na trhu
  3. Vysoká hra o súdne trovy
  4. Pozvánka na verejnú diskusiu o obnove Pisztoryho paláca
  5. 60 rokov európskej integrácie: úspechy a výzvy
  6. Návšteva zo Southwestern University of Finance and Economics
  7. Medzinárodná letná škola EDGE 2017
  8. Koncert a diskusia s názvom „Otvorene o extrémizme“
  9. Ako na refinancovanie hypotéky
  10. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania
  1. Pravda o privátnych značkách. Firmy ich vyrábajú podľa zadania 12 384
  2. Drobné nepozornosti v domácnosti môžu stáť aj tisíce eur 12 253
  3. Neobjavené emiráty Fujairah a Ajman 4 126
  4. Ukážeme vám, prečo je dobré sporiť si na dôchodok 3 917
  5. Za 30 rokov sa cena fotovoltických panelov znížila 100-násobne 2 950
  6. Títo Slováci sa rozhodli zveľadiť svoje okolie 2 502
  7. 3 slovenské projekty, ktoré sa nestratia ani vo svete 1 846
  8. Splnený sen 1 818
  9. Zaparkujte tak, aby ste s vaším vozidlom odišli vy, a nie iný 1 572
  10. Koniec štátnym príspevkom pre mladých 1 305