Na stroji, ktorý sám skonštruoval, tvorí Eduard Dedinský tzv. medzistienku. Vďaka medzistienkam sú plasty pravidelné, nevznikajú beztvaré chuchvalce, aké vytvárajú divé včely. FOTO - AUTOR
Umelé oplodnenie včelej matky si asi málokto z nás vie predstaviť. Dlhoročný včelár EDUARD DEDINSKÝ to však dokáže: „Matku musím znehybniť a uspať. Treba si uvedomiť, že tkanivá včelích vnútorných orgánov sú tenké ako mydlová bublina, takže rozhodujú stotiny milimetra.“ E. Dedinský včelárči už 55 rokov, je autorom šiestich patentovaných zlepšovacích návrhov a vyšľachtil vlastný druh včely, ktorú nazval Devínčanka. Devínčanka sa vyznačuje miernou povahou, malou agresivitou a hoci má pán Dedinský dvadsať včelstiev priamo v záhrade svojho domu na Patrónke na ulici Pri suchom mlyne, nikto zo susedov sa na uštipnutia nesťažuje.
Šľachtenie včelstiev
Eduard Dedinský patrí medzi slovenskú včelársku špičku. Včelári šľachtitelia musia vlastniť minimálne 40 včelstiev, aby bol zabezpečený dostatočne rozmanitý genetický materiál. „Rozmnožovanie včiel je pre nás ešte stále rébusom. Existuje len jedno miesto v teritóriu daného včelstva, kde je matka ochotná sa páriť. Nevieme, kde to miesto je, prečo je práve v tom priestore, ani na základe čoho sa na ňom matka s trúdmi stretne. Hádam ide o nejaký kozmický bod,“ vysvetľuje E. Dedinský. Nemožno ani determinovať, aby sa matka spárila s vybranými trúdmi. „V Rakúsku som sledoval pokus, keď v špecializovanej klietke bola k balónu priviazaná včelia matka. S balónom sa pomaly pohybovalo zdola nahor. Zistilo sa, že trúdi reagovali na matku len v určitej výške od zeme, inak si ju nevšímali. Preto je pre šľachtenie nevyhnutná umelá inseminácia,“ hovorí E. Dedinský, ktorý vyrobil prístroj na túto mimoriadne zložitú operáciu. „Pri oplodnení vložím matku do úzkej sklenej trubičky, tak, aby sa nemohla hýbať a trčal jej len zadoček. Druhým koncom trubičky ju intoxikujem CO2, aby ani trhané dýchanie operáciu neohrozilo. Používam na to fľašu na výrobu sódovej vody. Len páčku na čapovanie som vymenil za jemný skrutkový spúšťač, aby som mohol množstvo plynu regulovať. Do znehybnenej matky zavediem ihlu napojenú na pumpičku s trúdími spermiami. Všetky súčiastky sú stabilizované a pohybujem nimi pomocou skrutiek. Veľký problém je napríklad s ihlou. Musím ju zabrúsiť pod mikroskopom, potom je však taká krehká, že sa ňou stačí obtrieť len o včelu a zlomí sa.“ Oplodnená matka nakladie vajíčka do plastov.
Včelári využívajú len 10 percent z užitočnosti včiel
Včelie produkty nie sú dominantné pre potrebu chovu včiel. Včely sú najdôležitejšie pre opeľovací proces poľnohospodárskych plodín. Paradoxne však práve umelé prípravky používané v poľnohospodárstve včely najviac ohrozujú. „Veľký problém je aj v tom, že pred rokom 1989 bolo na Slovensku 470 000 včelstiev, dnes je ich 270 000 a navyše priemerný vek včelárov je 65 rokov. To je naozaj alarmujúce,“ hovorí E. Dedinský.
Vynálezca a umelec
„Viaceré moje nápady si osvojili včelári na Slovensku, ale aj v záhraničí - v Maďarsku, Poľsku. Niekde ich dokonca vyrábajú vo väčšom, ale že som výrobok patentoval ja, už nikoho netrápi. Som však rád, že pomáhajú.“ E. Dedinský získal zlatú medailu na Svetovom včelárskom kongrese v roku 1971 v Moskve a striebornú medailu na Svetovej výstave patentov v Bruseli. Tento týždeň dostal za svoje celoživotné úsilie cenu primátora hlavného mesta.
Medzi jeho návrhy patrí lis na vosk, odstredivka na včeliu kašičku či patent uľahčujúci vypletanie drevených rámikov včelích plastov.
Okrem praktických nápadov sa E. Dedinský venuje aj tvorbe voskových figúrok. „Keďže mám dosť vlastného vosku, snažím sa hľadať vhodnú figúrku, ktorú obalím glukoprénom. Keď stuhne na gumovitú hmotu, tá stane sa formou na ďalšie odlievanie.“
Eduard Dedinský sa narodil síce v Čataji, ale od vysokoškolských štúdií žije v Bratislave: „Kým tu mám podmienky pre svojho koníčka, nemám sa dôvod sťahovať.“
MIRO GRMAN
