BRATISLAVA. Primátor Bratislavy Ivo Nesrovnal je v polovici svojho volebného obdobia, no podľa starostov všetkých mestských častí je magistrát pod jeho vedením nefunkčný, pracuje nekoncepčne, nedodržiava termíny a nerieši zásadné veci.
„Mali sme veľké očakávania, pretože primátor mal vo volebnom programe veľa vecí, ktoré sľúbil, no po dvoch rokoch je tu len sklamanie,“ povedal starosta Záhorskej Bystrice a predseda regionálneho združenia bratislavských starostov Jozef Krúpa.
Starostovia vyzývajú primátora, aby prestal s hrou na dobrého primátora a zlých starostov. Pre efektívnu spoluprácu odporúčajú zriadiť kanceláriu kontaktu medzi mestom a mestskými časťami.
Nesrovnal rozumie, že starostovia vytvárajú nejakú komunikačnú pozíciu proti mestu, ale nemyslí si, že ľudia sú na toto zvedaví. „Ich zaujímajú výsledky a verím, že tie nakoniec dosiahneme tak ako vždy doteraz,“ povedal.
Ak by sa kritika vyostrila, primátora možno z funkcie odvolať len referendom.
„Situácia je už neudržateľná a niečo sa musí zmeniť,“ povedal petržalský starosta Vladimír Bajan.
Bratislavský primátor Ivo Nesrovnal tvrdí, že ide o politikárčenie starostov. „Chcem vyriešiť spolu so starostami niekoľko zásadných projektov, ktoré sa týkajú kompetencií a prerozdeľovania peňazí, čo sú vždy náročné témy,“ uviedol.
Osvetlenie parku
Ružinovský starosta Dušan Pekár uviedol ako príklad nečinnosti magistrátu problém s osvetlením v Parku A. Hlinku. Ten mestská časť zrekonštruovala pred dvoma rokmi. Mesto by sa malo starať o lampy v ňom, no doteraz túto povinnosť podľa Pekára na seba neprevzalo. „Riešime to teda provizórne, osvetlenie zabezpečuje zhotoviteľ, inak by ľudia zostali v tme,“ povedal Pekár.
Petržalský starosta Vladimír Bajan uvádza ako povrchnosť a nekompetentnosť mesta to, že magistrát už pred dvoma rokmi začal pripravovať výstavbu nájomných bytov v Petržalke na Kopčianskej ulici. Tá však nenapreduje z jediného dôvodu – mesto má samo sebe vydať záväzné stanovisko a toho nie je už niekoľko mesiacov schopné,“ povedal Bajan. Mesto sa podľa neho vyhovára na to, že nemá stavebný úrad. „To je však absolútny nezmysel, lebo aj keby mesto stavebný úrad malo, nemohlo by zo zákona zároveň byť aj stavebníkom, aj stavebným úradom,“ dodal.
Príspevok na rozvoj
Ďalším príkladom nefunkčnosti magistrátu má byť aplikácia zákonu o príspevku na rozvoj.
Ten schválil parlament ešte minulý rok. Stavebníci majú podľa neho obci od nového roku platiť poplatok za každú stavbu, ktorú na území mesta postavia.
Všetky obce na Slovensku si môžu sami určiť, koľko budú v rozpätí od 10 do 35 eur od stavebníkov vyberať.
Bratislava však musí predtým, ako zákon prejde do praxe, doplniť štatút mesta a prijať všeobecné záväzné nariadenie.
Starostovia po viacerých upozorneniach podľa starostu Záhorskej Bystrice a predsedu regionálneho združenia starostov Jozefa Krúpu v máji primátora vyzvali, aby konal.
„Na list z augusta mi prišla odpoveď po dvoch mesiacoch, ale kedy Bratislava pristúpi na realizáciu zákona, som sa nedozvedel,“ povedal Krúpa.
Nesrovnal však tvrdí, že mesto s prípravou nariadenia začalo v predstihu, keď už začiatkom roka začalo so zhromažďovaním štatistických údajov k príprave materiálu.
Návrh nariadenia mesto už podľa oficiálneho stanoviska magistrátu starostom poslalo a primátor mal s nimi údajne na túto tému aj viackrát rokoval.
Predbežne sa vraj dohodli na výbere poplatkov v maximálnej výške za štvorcový meter, a teda 35 eur.
Kým mesto navrhuje prerozdelenie poplatku pre mesto a mestskú časť pol na pol, miestne samosprávy navrhujú pomer 68:32.
Dôležitosť dohody o výbere príspevku na rozvoj podčiarkuje fakt, že mesto môže z príspevkov ročne získať okolo desať miliónov eur.
Prvýkrát
To, že sa všetci starostovia mestských častí ostro postavili proti primátorovi, sa podľa analytika Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika Dušana Slobodu v minulosti ešte nestalo.
Problém vidí hlavne v tom, že Bratislava má dvojúrovňový systém samosprávy. A teda, že o meste rozhoduje magistrát, ale aj mestské časti.
„Problémy nastávajú v tom, čo má kto v kompetencii. Vyriešila by to iba municipalizácia, a teda jedna úroveň samosprávy,“ povedal Sloboda.
To však môže zmeniť iba vláda, ktorá by situáciu zmenila zákonom. „Spory medzi starostami a primátorom sa môžu vyriešiť len tak, že k sebe nájdu cestu,“ uzavrel Sloboda.
Ak by sa však spor starostov s primátorom prehlboval a chceli by, aby už mesto ďalej nezastupoval, jedinou možnosťou je, ak by primátor neodstúpil sám, odvolať ho referendom.
Hlasovať by za jeho odvolanie muselo minimálne 30 percent Bratislavčanov.
To je podľa Slobodu málo pravdepodobné. Skúseností s referendami sú podľa totiž také, že nebývajú platné pre nedostatočnú účasť.
