Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Jeho bratislavská právnická kancelária obhajovala rad národných dejateľov i predstaviteľov perzekvovaných demokratických kruhov nemaďarských národností v politických procesoch.
Mudroň obhajoval aj Jozefa Miloslava Hurbana, keď ho obvinili za poburovanie v článku Čomu nás učia dejiny publikovanom v Pešťbudínskych vedomostiach.
Bratislava bola kedysi Uratislausburgiumm Čítajte V liste mu písal: „Pri koľkej-toľkej nestrannosti a spravodlivosti nemôžu Ťa odsúdiť, lebo keď všetko možné dokážu, jedno nemôžu dokázať, že by si totiž k „násilnému“ pobúreniu verejného pokoja bol búril ľud.“
Lenže skúsený advokát sa mýlil a proces sa stal jedným z prvých politicky motivovaných súdov po rakúsko-uhorskom vyrovnaní a Hurban bol odsúdený na rok žalára, neskôr mu trest znížili na pol roka káznice a pokutu 400 zlatých.
Hurban sa tak stal prvým slovenským novinárom väzneným z politických dôvodov.
Pri obhajobe vyhlásil, že Slováci sú duchovne utláčaní ako otroci západnej Indie, stal sa martýrom a národným hrdinom.
Kauza prekročila hranice Uhorska a zahraničná tlač ho oslavovala ako mučeníka a symbol boja za slobodu.
Nemecké noviny písali: „Do žalára ho budú sprevádzať slzy rodiny i národa. Prikovaný Prometeus bude pre národ mohutným povzbudzujúcim symbolom vlastného zotročenia. Či bude zatvorený šesť hodín, alebo šesť mesiacov, vždy bude slovenským O´Conellom.“ Daniel O´Connel bol známy írsky bojovník za slobodu a zrušenie Aktu únie s Britániou.
Kollár chcel zdaniť šľachtu, jeho knihy preto pálili Čítajte Hurbanovo väznenie vo Vacovskej pevnosti rezonovalo skutočne vo všetkých vrstvách vtedajšej slovenskej spoločnosti:
„Dôstojný pane doktore! Niektorí občania a spoluveriaci z obce Istebné na znak dôvery a úcty a spoluciteľnosti svojej naproti tomu posielajú, dôstojný pane, spolu s nižepodpísanými týchto šesť oravských oštiepkov.
Na darček náš preto sme volili oštiepky, lebo neúnavný pán Lichard písal, že oštiepky sú najzáživnejší pokrm. Dočítali sme sa my, že tam i so spoluväznenými Maďarmi v dobrej zhode nažívať ráčite.
Ak by ste tak, dôstojný pane, touto výslužkou niektorého z nich počastovali, neráčte zabudnúť na otázku, ktorú my pisatelia na ten prípad staviame.
A síce, aby vo svornosti Maďar so Slovákom nažívali, či je na to potrebný Vacov.
Vaši, dôstojný pán doktor, hlbokí ctitelia menom niektorých Michal Madera.“
