Keď som bola asi v štvrtom ročníku na základnej škole, prišiel raz do triedy policajt. Pod pazuchou mal hrubý fascikel.
Bolo to krátko pred vianočnými prázdninami. Policajt prednášal o rizikách zábavnej pyrotechniky. Vystríhal deti, aby nepoužívali delobuchy a nehádzali piráty či petardy.
Svoje slová nakoniec podčiarkol fotografiami z fascikla. Veľkými a krvavými. Boli na nich deti, ktorým chýbali prsty a časti dlane po tom, ako nestihli včas odhodiť piráty či inú pyrotechniku.
Tie obrázky si viem vybaviť dodnes. A azda aj kvôli tomuto policajtovi som nikdy piráty či petardy v ruke nedržala. Nebezpečie z úrazov, hluk a prevencia je jedna vec.
Druhá však napríklad oslavy narodenín či nového roka s veľkými prskavkami či fontánovými sviečkami, za ktorých použitie hrozí ponovom pokuta do 500 eur. Na čo sa však dajú kúpiť, keď sa nesmú použiť?
Poslanci by sa mali radšej šetriť, aby si nevystrieľali von oknom všetky svoje nápady a financie (keďže na dani zo zábavnej pyrotechniky idú do štátnej kasy zhruba dva milióny eur).
Niekedy stačia aj fotografie.
