RUŽINOV. Ružinovčania dva roky zbierali podpisy pod petíciu, v ktorej sa postavili proti zahusťovaniu sídlisk v mestskej časti. Pod petíciu sa podpísalo dokopy 4950 ľudí.
V petícii Ružinovčania žiadali, aby mestská časť zabezpečila územné plány zón všetkých sídlisk Ružinova pre obmedzenie výstavby, a aby bezodkladne podala návrhy na začatie konaní o stavebných uzáverách.
Najohrozenejšie časti Ružinova výstavbou sú napríklad lokality v Starom Ružinove, Pošeň, okolie Štrkoveckého jazera, sídlisko Trávniky či Ružová dolina.
Ružinovský starosta Dušan Pekár však petíciu vybavil s tým, aby sa Ružinovčania v tomto smere obrátili na magistrát hlavného mesta. Ten na otázky denníka SME do uzávierky vydania neodpovedal. Faktom však je, že petícia ostala prakticky nevybavená.
Stavebná uzávera a územný plán
Územný plán zóny určuje, aká výstavba je v danej lokalite povolená. Musí však byť v súlade s územným plánom hlavného mesta. „Keď ten umožňuje niekde výstavbu, mestská časť to svojím územným plánom v uvedenej lokalite nemôže zakázať,“ povedala hovorkyňa Ružinova Marianna Šebová.
Miestny poslanec Ján Buocik, ktorý zastupoval Ružinovčanov pri vybavovaní petície, má však na to iný pohľad. Riešenie vidí vo vyhlásení stavebných uzáver na jednotlivých sídliskách. Tie by mohli zastaviť výstavbu až na dobu päť rokov.
„Je to jedinečný spôsob. Stavebný úrad, ktorý je v mestskej časti, môže začať konanie o stavebnej uzávere,“ uviedol Buocik. Stavebnú uzáveru môže vyhlásiť teda aj mestská časť.
Starosta si je podľa Buocika vedomý toho, že kompetenčne má petíciu vybaviť Ružinov, a preto starostovu argumentáciu považuje za nezmyselnú. „Ak malo petíciu vybaviť hlavné mesto, ako uvádza starosta, tak mal petíciu postúpiť na hlavné mesto,“ uviedol Buocik.
Na otázku, či starosta postúpil petíciu hlavnému mestu, mestská časť neodpovedala priamo. „Mestská časť postupovala pri vybavovaní petície proti zahusťovaniu sídlisk v Ružinove v súlade so zákonom o petičnom práve,“ uzavrela Šebová.
Mestská časť Ružinov zaslala na magistrát v roku 2012 dvadsať podnetov na zmeny a doplnky územného plánu hlavného mesta, ktoré mali pomôcť zachovať zeleň a parky.
Z nich magistrát akceptoval šesť. Napríklad okolie jazera Rohlík, park na Záhradníckej či vnútroblok pri kúpalisku Delfín by mali byť v územnom pláne definované ako park. O najnovších zmenách a doplnkoch územného plánu hlavného mesta sa však ešte len bude rozhodovať.
Dlhé schvaľovanie
„Schvaľovanie zmien a doplnkov súčasného územného plánu hlavného mesta trvá niekedy príliš dlho a nie všetky pripomienky mestských častí sa do zmien a doplnkov premietnu,“ priblížila Šebová. Schvaľovanie samotného územného plánu hlavného mesta však trvá oveľa dlhšie ako len zapracovanie doplnkov v ňom.
„Napríklad schvaľovanie nového územného plánu mesta v roku 2007 trvalo desať rokov,“ priblížil Buocik. Schvaľovanie zmien a doplnkov trvá podľa neho približne tri až štyri roky.
Napriek dlhému procesu je mestská časť presvedčená, že najlepším riešením proti zahusťovaniu Ružinova bude nový územný plán hlavného mesta.
„Preto bude potrebné apelovať na pána primátora a na poslancov mestského zastupiteľstva, aby sa cestou územného plánu pričinili o najvhodnejšie riešenia výstavby v Ružinove,“ píše starosta Pekár vo vyjadrení k petícii.
