Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Československé vojsko obsadilo Petržalku až v auguste 1919 a postupne sa z nej stala nielen najväčšia obec v republike, ale z vojensko-strategického hľadiska aj mimoriadne dôležité predmostie.
Malo chrániť prechod cez Dunaj, most a nakoniec i samotné hlavné mesto Slovenska.
Oslobodenie Petržalky bolo ako v akčnom filme Čítajte V čase nástupu nemeckého nacizmu a maďarského iredentizmu tu v napätých tridsiatych rokoch vybudovali rozsiahlu línia opevnení s betónovými bunkrami, tankovými pascami a protipechotnými zátarasami. Prezývali ju aj malou Maginotovou líniou.
Pri rozpracovávaní plánov obrany republiky na podnet Zemského vojenského veliteľa generála Josefa Šnejdárka vznikla v roku 1934 taktická štúdia na obranu Bratislavského predmostia, zaistenia bezpečnosti mesta a prevádzky zimného prístavu.
Štúdia zahrňovala možnosť rozšírenia petržalskej lokality tesne pred oficiálnym vyhlásením vojny.
V čase, keď bude jasné, že konflikt sa stane nevyhnutnosťou a mala zabezpečiť kopcovitý terén.
Cieľom bolo predbehnúť protivníka a nočným výpadom rozšíriť predmostie a dobyť výšinu Wolfsthal s kótou 342 Königswarte, lokality Berg, Kittsee a bažantnica.
Parížska mierová konferencia bola do značnej miery pokračovaním konferencií po prvej svetovej vojne a modifikovaním versaillského systému.
Základnými cieľmi Maďarska bolo riešenie „trianonskej krivdy“, mierová korekcia hraníc s Rumunskom a Československom, stanovenie čo najnižších reparácií, odmietnutie transferu obyvateľstva a zabezpečenie menšinových práv.
Československá strana sa usilovala o potvrdenie neplatnosti Viedenskej arbitráže.
Taktiež o odsun 200-tisíc Maďarov, korekciu hraníc na pravej strane Dunaja pri Bratislave či návrat predmetov kultúrneho dedičstva.
Pri bombardovaní rafinérie horeli aj ľudia Čítajte Jan Masaryk s Vladimírom Clementisom, zastupujúci československú vládu, vystupovali z pozícií členov víťaznej koalície a požadovali rozšírenie Bratislavského predmostia o obce Rusovce, Jarovce, Čunovo, Rajku a Bezenye patriace Maďarsku a rakúske obce Berg a Kittsee.
Uvádzali sa aspekty vojensko-obranné, plánovaná výstavba veľkého prístavu na Dunaji i skutočnosť, že väčšinu v daných obciach tvorilo slovanské obyvateľstvo - Chorváti.
Územie s rozlohou 65 kilometrov s obcami Rusovce, Jarovce a Čunovo boli napokon pripojené k Československu 15. októbra 1947.
A 1. januára 1970 sa obce stali súčasťou hlavného mesta Slovenska Bratislavy.
