Vladimír Tomčík, historik, Združenie Devínska brána
Michalská brána sa ako jediný historický vstup do mesta zachovala vďaka obľube mestskej priekopy v jej predbrání. Bola tu strelnica, kam chodievali mešťania, organizovali sa tu letné slávnosti i divadelné predstavenia.

Ostatné vstupy do mesta – Vydrická, Rybárska a Brána sv. Vavrinca museli ustúpiť rozširovaniu mesta.
Michalskú bránu nazvali podľa osady a kostola na neďalekom predmestí. Dnešnú barokovú podobu s typickým štíhlym vrcholom a so sochou archanjela s mečom v ruke získala počas prestavby v polovici 18. storočia.
Na medenú cibuľovú vežu vo výške temer 50 metrov umiestnili sochu archanjela Michala, ktorú za honorár 200 zlatých vytvoril bratislavský kotlársky majster a člen mestskej rady Peter Eller.
V roku 1845 sa otcovia mesta rozhodli poškodenú sochu opraviť a prácou poverili tesárskeho majstra Jána Šprinzla. Archanjela sňali z veže a zaviezli do radnice.
Na príkaz starostu otvorili hlavu sochy pred mestskými radnými a ostatnými úradnými osobami a vybrali z nej zaletovanú štvorhrannú škatuľu.
Mestský richtár do zápisu nadiktoval nájdené predmety:
Medenú dosku s vyrytým textom o autorovi sochy, malú postriebrenú škatuľku s relikviami svätých, rozličné bankovky a medené mince z čias poslednej opravy sochy, zoznam členov vonkajšej rady mesta a dva pergameny.
Na jednom z nich bolo po latinsky uvedené, že socha bola vyhotovená za panovania Márie Terézie, opravená za vlády Františka I. a zoznam svätcov, ktorých ostatky boli uložené v postriebrenej škatuľke.
Medzi trámami sa našiel aj zastrčený papier s menami štyroch stavebných a tesárskych majstrov a staviteľov s textom:

„Pri tejto stavbe sme prácou rúk usilovne pomáhali, až sme s pomocou Božou vyviedli do výšky túto vežu. Vy, ktorí nájdete túto ceduľku a prečítate ju, spomeňte si na nás zomrelých a pomodlite sa za naše úbohé duše. Anno, Domini po narodení Ježiša Krista, 1758, 20 júna.“
Po ukončení opráv predmety uložili späť do sochy a 14. septembra 1845 archanjela Michala vyložili na voz potiahnutý červeným súknom ťahaný párom bielych koní a odviezli ho k Dómu sv. Martina.
Popri voze kráčal tucet dievčat oblečených do bielych šiat, na čele sprievodu šli tesárski majstri v modrých pracovných zásterách, za nimi všetci mestskí strážnici a množstvo obyvateľov mesta.
V dóme bola slávnostná omša, po obrade mestský farár sochu posvätil a sprievod pokračoval cez Panskú ulicu a Michalskú ulicu k bráne. Na pravé poludnie, za zvuku zvonov všetkých kostolov archanjela Michala vytiahli na vežu a umiestnili na jeho pôvodné miesto