BRATISLAVA, OSTRAVA. Československé pohraničie sa v sobotu znovu rozsvieti počas akcie Svetlá nad bunkrami. Bude to netradičné pripomenutie výročia mobilizácie z 23. septembra 1938.
V sobotu 24. septembra od 20:00 do 21:00 by mohlo byť podľa organizátorov osvetlených tristo až tristopäťdesiat objektov, vrátane tých na Slovensku.
Nadšenci československej vojenskej histórie spomienkovú akciu po prvýkrát zorganizovali v máji 2016, pri príležitosti konca druhej svetovej vojny v roku 1945. „Světla nad bunkry“ vtedy rozsvietili asi 200 miest.
"Světla nad bunkry" sa po prvýkrát rozsvietili v máji 2016. (zdroj: Boris Renner)„Na Slovensku bol v máji osvetľovaný zrub B S-8 Hřbitov v Petržalke, nejaký ropík (pechotný bunker pozn. red) na východe a my sme osvetľovali ropík na Záhorí, teda viem o minimálne troch,“ hovorí Peter Lukáč, jeden zo spoluorganizátorov akcie. Tento rok by ich mohlo byť podľa neho viac.
„Pripojiť sa môže ktokoľvek. Stačí, aby si vyhliadol nejaký obranný objekt z tých čias, v prípade súkromného vlastníctva sa dohodol s majiteľom, zaregistroval sa k nám do tabuľky a potom ho medzi 20:00 a 21:00 v sobotu 24. septembra symbolicky osvetlil napríklad pomocou bateriek či reflektorov auta,“ odporúča Lukáč.
Bunker BS-8 Hřbitov je v súčasnosti súkromným vojenským múzeum, o ktoré sa stará občianske združenie Zachráňme petržalské bunkre. (zdroj: TASR/Štefan Puškáš)Blikanie baterky ako začiatok tradície
Celý nápad vznikol v Ostrave na obrannej línii bunkrov MOS (Moravská Ostrava).
„Kamarát si raz v noci baterkou poblikával s kamarátom v susednom bunkri. Napadlo mu, že ak by sa na každom zasvietilo, či zapálil oheň, vznikne súvislá čiara,“ hovorí Marek Pietoň z Ostravy.
Bunkre boli kedysi postavené od seba na dostrel, na strategicky dôležitých miestach, aby sa v prípade útoku zvonku mohli vzájomne chrániť. „Táto výhoda sa dnes dá využiť pri svetelnej reťazi,“ dodáva Pietoň.
O tom, že sa akcia „Světla nad bunkry“ zmení na tradíciu, rozhodol veľký ohlas na sociálnych sieťach po prvom pokuse v máji.
„Niekde si spravili na bunkri táborák, inde bunkre osvetlili prenosnými lampášmi či svetlami auta. Bunker v Kozmiciach u Hlučína svojim silným reflektorom nasvietili tamojší dobrovoľní hasiči,“ povedal Pietoň.
Pozdĺž hranice s bývalým nacistickým Nemeckom sa dodnes zachovalo asi 5 –tisíc obranných bunkrov a súčasná svetelná reťaz by preto mohla mať stovky kilometrov.
Jeden z pechotných bunkrov na Záhorí. (zdroj: Peter Lukáč)Niekde bunkre schoval les
Niekde však vizuálny kontakt už neexistuje, vyrástol medzi nimi les, prípadne sú neudržiavané a nikto z ich okolia o ne nemá záujem.
„Vizuálne najlepšia bude v sobotu večer línia na Králickom Sněžníku. Je to v horách na hranici s dnešným Poľskom (na severe Pardubického a Olomouckého kraja, pozn, red.) a zďaleka to je dobre viditeľné.
Orlické hory - samoty, bunkre a krásna príroda Čítajte Dobrá bude aj línia OPS (opavská) a MOS (ostravská). Odporúčam miesta Nad Hájem u Ostravy - Ostrá Hůrka.
Záleži však na počasí, aká bude v sobotu večer viditeľnosť,“ hovorí Pietoň.
Niektorí z vlastníkov či správcov pevnosti chystajú pri tejto príležitosti prehliadky bunkrov a ďalšie sprievodné akcie pre verejnosť.
Výnimočný pevnostný systém
Československo začalo v tridsiatych rokoch na ochranu pred nacistickým Nemeckom budovať výnimočný pevnostný systém. Malo ho tvoriť asi 17 tisíc objektov. Od ľahkých pechotných „ropíkov“ až po niekoľko podlažné betónové pevnosti s delami a stálou vojenskou posádkou.
Niekoľko desiatok z nich sa zachovalo aj na Záhorí, v okolí Bratislavy, vrátane Petržalky.
O vtedajšej ochote brániť sa proti útoku nacistov svedčí, že po vyhlásení mobilizácie o desiatej večer 23. septembra 1938 sa k väčšine vojenských útvarov do 24 hodín prihlásili tri štvrtiny povolaných záložníkov.
Do zbrane bolo povolaných 18 ročníkov zálohy všetkých druhov zbraní, celkovo asi milión a štvrť mužov. Mníchovská dohoda však rozhodla o zmene hraníc a československá armáda musela pevnosti bez boja opustiť.
