SME
Streda, 8. február, 2023 | Meniny má Zoja

Národný park môže vzniknúť aj v Bratislave

Aktivisti a ochranári navrhujú vyhlásiť lužnú krajinu pozdĺž Dunaja za národný park.

(Zdroj: SME - GABRIEL KUCHTA)

BRATISLAVA. Bratislava by po Viedni mohla byť druhým európskym mestom, ktoré by na svojom území malo národný park. Priniesol by nielen lepšiu ochranu pre zachované lužné lesy, ale aj viac možností na turistiku a rekreáciu v meste.

Návrh na vytvorenie národného parku popri toku Dunaja na slovenskom území oživili aktivisti po viac ako 30 rokoch. Národný park by mal mať rozlohu zhruba 25-tisíc hektárov a mal by sa rozprestierať na už existujúcich chránených územiach.

Tie sa nachádzajú v troch samosprávnych krajoch - Bratislavskom, Trnavskom a Nitrianskom. Na hraniciach s Rakúskom by nadväzoval na existujúci Národný park Donau-Auen a bol by jeho organickým pokračovaním.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

„V podstate by mal národný park kopírovať existujúce maloplošné chránené územia a územia európskeho významu,“ povedal Miroslav Dragun, riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja a jeden z iniciátorov parku.

Iniciatívu vyhlásiť Podunajsko za národný park podporuje aj Bratislavský samosprávny kraj, hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad či Slovenská akadémia vied.

V praxi to funguje tak, že národný park môže na Slovensku vyhlásiť vláda na návrh ministerstva životného prostredia. To je pripravené o myšlienke zriadenia národného parku Podunajsko diskutovať, ale oficiálny návrh ešte od aktivistov nedostalo.

„Z pohľadu ochrany prírody je dôležité to, aký stupeň ochrany je na danom území a či je zabezpečená dostatočná ochrana vzácnych biotopov, teda zákonom chránených rastlín a živočíchov. V okolí Bratislavy je niekoľko území, kde je v zmysle zákona o ochrane prírody zabezpečená dostatočná ochrana biotopov,“ povedala hovorkyňa ministerstva Petra Stano Maťašovská.

SkryťVypnúť reklamu

Ide napríklad o Chránenú krajinnú oblasť Dunajské luhy alebo Národnú prírodnú rezerváciu Devínska Kobyla.

V prípade vyhlásenia parku by sa Podunajsko stalo desiatym národným parkom na Slovensku. Svoje prvenstvo by zastával nížinným národným parkom, keďže všetky ostatné existujúce parky na Slovensku ležia v horskom prostredí.

Čo sa týka časového úseku, podľa Draguna by mohol byť park vyhlásený v priebehu dvoch rokov. Očakáva pritom, že ho vyhlásia postupne v dvoch až troch fázach.

„Prvý krok sa podaril. Bratislavská župa jednoznačne povedala, že chce na svojom území národný park. Teraz nás čakajú rokovania s ministerstvom životného prostredia a ostatnými dotknutými úradmi. Verím, že sa nám podarí presvedčiť ministerstvo, aby bezodkladne predložilo vláde návrh na vyhlásenie Národného parku Podunajsko,“ povedal Dragun.

SkryťVypnúť reklamu

Víťazstvo ekológov

Rozsiahle protesty rakúskych ochranárov a ekológov v roku 1984 priniesli svoje ovocie. Namiesto ohradenia Dunaja pri Hainburgu a vybudovania najväčšej vodnej elektrárne v Rakúsku túto oblasť v roku 1996 vyhlásili za Národný park Donau-Auen.

No a niečo podobné sa teraz deje aj na Slovensku. Plány štátnych lesov na výrub stromov a vysádzanie šľachtených druhov stromov na ostrove Sihoť viedli k oprášeniu myšlienky vyhlásiť Podunajsko za národný park.

„Považujeme za dôležité, aby sa pôvodné lužné lesy zachovali aj pre budúce generácie,“ povedal Miroslav Dragun, riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja a jeden z iniciátorov národného parku.

Okrem neho medzi aktuálnych iniciátorov patrí aj Barbora Oráčová zo Staromestského okrášlovacieho spolku, Jaromír Šíbl z Klubu strážcov prírody, Andrej Kovarik a Michal Deraj zo Štátnej ochrany prírody.

Na území Bratislavy by mal do národného parku patriť aj ostrov Sihoť, Pečniansky les a Malý Dunaj. Len v meste by mal park zabrať osemtisíc hektárov.

„V podstate by mal národný park kopírovať existujúce maloplošné chránené územia a územia európskeho významu,“ povedal Dragun.

Medzi najväčšie problémy, ktoré ohrozujú územie navrhované na vyhlásenie národného parku, podľa iniciátorov patrí neregulovaná lesohospodárska činnosť hlavne Štátnych lesov SR.

Tie totiž neustále vysádzajú a rúbu nepôvodné šľachtené kanadské topole aj v chránených územiach.

A práve týmto nezodpovedným prístupom sa v chránených oblastiach čoraz viac rozširujú rastliny a živočíchy, ktoré nie sú pre dané územie typické a pôvodne na nich nerástli a nežili.

To spôsobuje, že les môže byť zraniteľnejší a môže dôjsť k vytláčaniu pôvodných druhov rastlín a živočíchov.

„Veľmi ma mrzí a hnevá, že štátne lesy fungujú systémom zasaď a vyrúb a ignorujú ostatné funkcie lesa,“ povedal Dragun.

Tie sú napríklad tvorba klímy či vplyv na vodný režim krajiny. Ďalšími hrozbami sú podľa neho aj snahy niektorých stavebníkov budovať v chránených územiach nové projekty.

Myšlienka nie je nová

Myšlienka vyhlásenia Národného parku Podunajsko pochádza z roku 1986. Jej pôvodnými iniciatórmi boli ľudia z bratislavského disentu na čele s Mikulášom Hubom.

Pre Bratislavčanov a návštevníkov mesta dotknutého územia by zriadenie parku neznamenalo obmedzenia. Prinieslo by však zjednotenie správy tejto oblasti.

V súčasnosti sú totiž existujúce chránené územia spravované z hľadiska ochrany prírody minimálne štyrmi organizačnými zložkami Štátnej ochrany prírody. Sú nimi Chránená krajinná oblasť (CHKO) Záhorie, CHKO Malé Karpaty, CHKO Dunajské luhy a Regionálne centrum ochrany prírody v Bratislave.

Ďalšou zásadnou zmenou, ktorú by národný park priniesol, by bolo zvýšenie stupňa ochrany prírody.

To znamená, že územia, ktoré majú teraz druhý stupeň ochrany, by prešli na tretí stupeň ochrany prírody.

Na týchto územiach by tak lesníci nemohli sadiť druhy rastlín, ktoré sa v tejto oblasti nevyskytovali. Napríklad aj šľachtený kanadský topoľ, ako to robia v súčasnosti.

Cieľom iniciátorov vyhlásenia Národného parku Podunajsko nie je priviesť do prírody len turistov zo zahraničia a iných častí Slovenska, ale dostať do prírody aj obyvateľov nášho regiónu.

„Naším zámerom je, aby bolo Podunajsko národným parkom 21. storočia a bolo čo najviac pre ľudí. Preto by sme boli radi, ak by sa nám v spolupráci s Bratislavským samosprávnym krajom podarilo presadiť nový model fungovania národného parku. A to taký, že aj samospráva by sa mohla podieľať na jeho fungovaní a rozvoji,“ ozrejmil Dragun.

Podpora iniciatíve

Iniciatívu vyhlásiť Podunajsko za národný park podporuje okrem bratislavskej župy aj hlavná architektka mesta Ingrid Konrad či Slovenská akadémia vied.

„Vyhlásenie Národného parku Podunajsko má za cieľ záchranu a najmä zachovanie posledných zvyškov kriticky ohrozených biotopov v lužných lesoch. Okrem ochrany prírody chceme však toto územie ešte viac zatraktívniť pre ľudí,“ povedal predseda bratislavského kraja Pavol Frešo.

Hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad pripomína, že na území Bratislavy sa nachádzajú vzácne zdroje pitnej vody, nedotknuté plochy rieky s lužnými lesmi a zvyšky kedysi početných dunajských ramien.

„Mesto žije na rieke a s riekou. Ochranou týchto území si Bratislava zachová svoj obraz mesta a genius loci,“ uviedla Konradová vo svojom podpornom liste.

Ako sa vyhlasuje národný park

V praxi to vyzerá tak, že národný park môže na Slovensku vyhlásiť iba vláda. A to na návrh ministerstva životného prostredia. To je pripravené o myšlienke národného parku Podunajsko diskutovať, no oficiálny návrh od aktivistov o jeho zriadení ešte nedostalo.

Rezort životného prostredia však upozorňuje, že pre samotnú prírodu nie je dôležité, či sa nejaké územie v okolí Dunaja nazýva národný park, prírodná rezervácia alebo chránený areál.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka
  2. Európu sužuje chrípka nebývalých rozmerov. Ako sa chrániť?
  3. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  4. INDEX: Prečo stále nemáme diaľnicu do Košíc
  5. Vyšlo februárové Doma v záhrade
  6. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu
  7. Turisti ešte v Egypte neobjavili veľa miest, hovorí delegátka
  8. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model
  1. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí
  2. Na bezpečnom internete záleží
  3. Ako vyzerá inteligentný bytový dom? Tajomstvo je v technológiách
  4. Podporujme imunitu aj vysokočistým beta glukánom
  5. Môjobchod posilňuje svoju pozíciu v Košickom kraji
  6. Európu sužuje chrípka nebývalých rozmerov. Ako sa chrániť?
  7. Nový diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  8. O2 predstavilo novú generáciu O2 Paušálov
  1. Ktorá banka dvíha úroky na termiňáku? A čo pre to treba spraviť? 10 160
  2. Dom postavený z konope? Nápad, ktorý si zaslúžil envirocenu 3 629
  3. Dodajte vašej pokožke šťavu 3 260
  4. Ako skĺbiť remeslo a moderné technológie? Inšpirujte sa Bajkery 1 053
  5. Chýbajúce zuby? Toto je trvácne riešenie, ktoré nebolí 785
  6. Wüstenrot aktívne čelí výzvam trhu a mení svoj obchodný model 641
  7. Šetriť energiu sa oplatí. Špecialisti poradili, ako na to 589
  8. McDonald's opäť medzi lídrami v ankete Najzamestnávateľ roka 558
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Metropolitný inštitút Bratislavy: Umenie vo verejnom priestore by nemali nahrádzať vyprázdnené atrakcie
  2. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  3. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  4. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  5. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  6. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  1. Peter Sarkocy: 4 dôvody prečo by som si už nekúpil Škodu Enyaq 29 902
  2. Štefan Vrátny: Pohľad zvonku na Budajove vzťahy s ŠtB 17 484
  3. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť Vb - bludy a klamstvá) 8 804
  4. Richard Sulík: Ako sme vyriešili najväčší problém tejto krajiny a teraz ponúkame reštart 8 494
  5. Jana Melišová: Vdýchava drevu nový život a dušu 4 605
  6. Rastislav Jusko: Krvavá minulosť komunistickej prokuratúry. Je nám súdené prežiť ju znova? 3 497
  7. Ľudmila Križanovská: Veľká Británia a USA sú najväčšie zlo na svete 2 499
  8. Ján Valchár: Irán, F-16 a vrcholný výkon čečenských bojovníkov 2 469
  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Východniarom tu čas beží rýchlejšie
  2. Jiří Ščobák: Bude rok 2023 na Slovensku ekonomicky príjemný? Aká bude inflácia na konci roka?
  3. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 56. - Arktída - Edmund Hillary, Neil Armstrong a ich výlet na severný pól (1985)
  4. Martina Hilbertová: Keď prišla na Slovensko, nechcela žiť. Pomohlo jej divadlo
  5. Monika Nagyova: Plesy nie sú pre singles
  6. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 55. - Antarktída - Ako sa vydali Vivian Fuchs a Edmund Hillary naprieč Antarktídou (1955-1958)
  7. Jiří Ščobák: Je nový II. pilier dlhodobo udržateľný? Ktoré zmeny sú pozitívne a ktoré negatívne?
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 54. - Antarktída - Posledné tri Byrdove expedície (1939 - 1956)
SkryťZatvoriť reklamu