SME
Sobota, 1. október, 2022 | Meniny má Arnold

V Devínskej je kópia slávneho labyrintu

V Devínskej Novej Vsi je replika známeho francúzskeho labyrintu zo Chartres, prístupný je zadarmo. V Chartres sa labyrint nachádza v gotickej katedrále, zatiaľ čo jeho kópia, vystavaná z obyčajných kameňov, sa nachádza v starom kameňolome Waitov lom. Pocity, ktoré však človek zažíva pri prechode jedným či druhým labyrintom, sú rovnaké.

(Zdroj: FOTO SME - JANA LIPTÁKOVÁ)

DEVÍNSKA NOVÁ VES. Pútnik vykročí, s mysľou sústredenou na dosiahnutie cieľa – stred labyrintu. Už po niekoľkých krokoch sa mu zdá, že je veľmi blízko, ale chodník labyrintu ho zaskočí.

Zrazu sa cesta prudko zvrtne a odvádza ho úplne opačným smerom. Podvolí sa tempu labyrintu a dá sa viesť. Jeho myseľ sa uvoľní a začne sa túlať.

Chodník ho vedie, dôveruje mu, cíti sa v bezpečí a rozmýšľa, či to takto nie je aj v živote – aj keď sa zdá, že človek ide opačným smerom, cesta ho stále vedie k cieľu. 

Treba len veriť svojim vnútorným silám a nasledovať chodník, ktorý môže v reálom živote predstavovať hocičo – intuíciu, vieru či sedliacky rozum.

SkryťVypnúť reklamu

Toto sú jedny z pocitov, ktoré zažívajú ľudia pri prechádzke labyrintom. 

Jeden z najznámejších labyrintov na svete sa nachádza vo Francúzsku, v gotickej katedrále v Chartres.  A práve toto mystické dielo kopírujú po celom svete.

Jedna kópia tohto labiryntu je aj v Bratislave.  Konkrétne v Devínskej Novej Vsi, vo Waitovom lome. V roku 2007 ho tu zostavil Martin Kaľavský z kameňov, ktoré už za ten čas obrástli zeleňou.

„Pre mňa je labyrint krásnou metaforou života,“ povedal jeho autor Martin Kaľavský. Na jeho výstavbu mal podľa neho niekoľko dôvodov, aj keď prvotný impulz bol čisto len dielom momentálnej inšpirácie.

Jedným z dôvodov, prečo Martin Káľavský tento labyrint postavil, bol, že išlo o dar pre  jeho vtedy novú priateľku.

„Asi to celkom zabralo, keďže sme už manželia,“ povedal Kaľavský.

SkryťVypnúť reklamu

Waitov lom mu pripadal ako ideálne miesto na labyrint. Počas jeho stavby sa dozvedel, že sa tu príležitostne konajú aj bohoslužby a pripadalo mu to ako dobré znamenie.

A aj keď si pôvodne myslel, že labyrint tam dlho nevydrží, keďže to boli iba vedľa seba poukladané kamene a išlo skôr o akýsi experiment, teší ho, že ešte stále existuje.

Labyrint v Chartres

Experti odhadujú, že labyrint v Chartres pochádza zo začiatku 13. storočia. V tom období vznikali labyrinty aj v iných gotických katedrálach vo Francúzsku.

V 18. storočí boli však hromadne odstraňované. V tých časoch sa už netešili podpore cirkvi a ako uvádza Jeff Saward, ktorý sa histórii labyritov venuje už od roku 1976, je zaznamenané, že už okolo roku 1650 sa jeden kanonik v Chartres sťažoval na správanie sa návštevníkov, ktorí hlučne prechádzali labyrintom aj počas bohoslužieb.

SkryťVypnúť reklamu

Labyrint v Chartres sa vo svojej pôvodnej podobe zachoval dodnes. Jeho priemer je takmer 13 metrov a jeho chodník je dlhý 262 metrov. V strede sa nachádza kamenná šesťcípa rozeta.

V minulosti sa na nej nachádzala bronzová či mosadzná plaketa zobrazujúca údajne boj medzi Tézeom a bájnym Minotaurom.

Vo svojej plnej kamennej kráse sa však dá vidieť a prejsť sa ním len v piatky. V ostatné dni je prekrytý stoličkami, keďže katedrála je stále funkčná a slúžia sa v nej omše.   

Na čo bol labyrint pôvodne využívaný, sa dodnes nevie. Nezachovali sa totiž o tom žiadne dokumenty, čo poskytuje priestor na množstvo špekulácií.

Cesta do raja

Dôvody, prečo sa vo všeobecnosti labyrinty budovali, nie sú úplne jasné. Stavali ich v stredoveku, čo bola éra pútí. V tých časoch bol pre kresťanov stredom sveta Jeruzalem a aj cieľom pútí.

Avšak nie každý mohol takúto púť absolvovať. Jednou z náhradných možností bolo absolvovať púť v labyrinte v Chartres, ktorý je známy aj pod menom Le chemin de Jerusalem alebo Cesta do Jeruzalema.

Iné mená, pod ktorými sa labyrint v Chartres spomína, je Dom Dajdaloso. Ním bol legendárny architekt, ktorý postavil bludisko pre kráľa Minotaura na Kréte či la lieue, čo je jednotka vzdialenosti, ktorú človek prejde za hodinu.

Niektorí pútnici totiž absolvujú púť labyrintom na kolenách, čo im trvá približne hodinu, teda čas, za ktorý by peši prešli približne jednu takúto jednotku.

Známy francúzsky labyrint sa nazýval aj cestou do raja, nebeského Jeruzalema. Putovaním labyrintom veriaci sledovali cestu svojich dlhých a úmorných životov na zemi.

Tá sa začínala akoby narodením na vstupe do labyrintu a končila sa zasa smrťou v jeho strede. Takáto púť symbolizovala očistec a zmŕtvychvstanie.

Jednou z interpretácií je, že cez výstavbu labyrintov si stredovekí teológovia a remeselníci osvojili pohanské mýty a symboly na vyjadrenie kresťanských myšlienok.

Kde nájsť labyrint v Bratislave

Bratislavská replika slávneho labyrintu v Chartres sa nachádza vo Waitovom lome v Devínskej Novej Vsi.

Lom v minulosti nazývali Devínsky kameňolom a bol súčasťou prvej bratislavskej vápenky, ktorá fungovala od konca 19. storočia do roku 1935.

Lom sa nachádza na západnom svahu vrchu Devínska Kobyla, ktorá je dnes prírodnou rezerváciou.  Dá sa k nemu dostať trasou modrého náučného chodníka vedúceho zo Sandbergu do Devína.

Tí pohodlnejší môžu využiť aj verejnú dopravu. Z autobusu číslo 28 treba vystúpiť na zastávke na znamenie Devín-Záhrady a vyjsť lesnou cestou do kopca.

Dobrým orientačným bodom sú kozy, ktoré sú vo Waitovom lome umiestnené od roku 2013 v rámci projektu obnovy tradičnej pastvy.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  2. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  4. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  5. Školy môžu získať podporu pre zelené projekty
  6. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo
  7. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil
  8. Takto si nastavíte, aby vám maily od SME nekončili v spame
  1. KOSIT hľadá do svojho tímu ďalších vodičov
  2. Náklady na domácnosť pomôže ušetriť aj kompostér FoodCycler
  3. Notebook s dvomi obrazovkami. Ako dlho si naň budete zvykať?
  4. Dochádzate do Bratislavy? Auto nechajte doma
  5. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko?
  6. SITA Slovenská tlačová agentúra zlepšuje dostupnosť služieb
  7. 4 veci, na ktoré si treba dať pozor pri zateplení šikmej strechy
  8. 5 príkladov, kedy banke nejde len o peniaze
  1. Osem cestovateľských tipov, kam sa vybrať cez jesenné prázdniny 6 832
  2. Riskovali viac než iní. Jeden z nich sa slávy nedožil 4 989
  3. Európska noc výskumníkov prináša zážitky s vedou opäť naživo 4 952
  4. Piešťanská firma ovládla svet zubárskych kresiel 4 601
  5. Púštne kráľovstvo: Prečo by ste mali navštíviť Jordánsko? 4 132
  6. Digitálne dvojča v Konštrukta-TireTech 3 886
  7. Vyskúšajte vylepšenú aplikáciu SME aj s novou SME Minútou 3 766
  8. Najradšej by ste sa pri čítaní správ nechali zahrabať? 2 497
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Blogy SME

  1. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  2. Oskar Kaman: Ako magistrát (ne)získal 1,6 milióna eur do rozpočtu
  3. Michal Feik: Zmena klímy v mestách. Výsledky prieskumu obyvateľov
  4. Martin Gajdoš: Prečo sa o trhovisko na Žilinskej oplatí bojovať?
  5. Róbert Thomas: Budíček! Vstávajte, prišli smetiari
  6. Jozef Drahovský: Priechod na druhý svet je v Bratislave
  7. Martina Hilbertová: Márnivé dcéry z Bratislavy: Novomestská parkovacia: Firma bez kontroly, ktorá nepodnikala, iba míňala
  8. Post Bellum SK: Kaviarne: dobrá adresa, politika aj štamgasti
  1. Roman Kebísek: Malý prehľad prepadov Jánošíka, ku ktorým sa priznal 9 598
  2. Matúš Lazúr: Čo bude špendlíkom ktorý spôsobí prasknutie realitnej bubliny? 7 774
  3. Janka Bittó Cigániková: Katarína Hatráková a Romana Tabák sa dnes stali symbolom pokrytectva a bezcharakternosti 5 674
  4. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú. 5 121
  5. Ján Valchár: Prečo je čiastočná mobilizácia v Rusku dobrou správou? 4 707
  6. Ján Valchár: Mohylizácia ruských brancov. Presne podľa plánu. 3 908
  7. Marek Strapko: Irán vs. Rusko 3 421
  8. Jana Melišová: Keď sa chce, tak sa dá 💗 3 240
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 48. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 3/3 - rok 1928
  2. Jiří Ščobák: Co konkrétního se hovoří o finanční gramotnosti na Slovensku?
  3. Monika Nagyova: Úprimné pozdravy z Bratislavy: Ľudia nosia vo vreckách nože a ešte sa tým chvastajú.
  4. Jiří Ščobák: Plaval jsem přes Dunaj a byla to brnkačka!
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 47. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 2/3 - rok 1927
  6. Jiří Ščobák: Energie a plyn: Zvládneme túto zimu v poriadku? Prečo je dôležité, aby trh s plynom fungoval ako celok? Odporučili by ste fixovať ceny energií?
  7. Jiří Ščobák: Ako sa nedať podviesť v online svete? (pustite/dajte prečítať aj svojim rodičom!)
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 46. - Arktída - Hubert Wilkins a Detroitská arktická expedícia 1/3 - rok 1926
SkryťZatvoriť reklamu