SME

V Devínskej je kópia slávneho labyrintu

V Devínskej Novej Vsi je replika známeho francúzskeho labyrintu zo Chartres, prístupný je zadarmo. V Chartres sa labyrint nachádza v gotickej katedrále, zatiaľ čo jeho kópia, vystavaná z obyčajných kameňov, sa nachádza v starom kameňolome Waitov lom. Pocity, ktoré však človek zažíva pri prechode jedným či druhým labyrintom, sú rovnaké.

(Zdroj: FOTO SME - JANA LIPTÁKOVÁ)

DEVÍNSKA NOVÁ VES. Pútnik vykročí, s mysľou sústredenou na dosiahnutie cieľa – stred labyrintu. Už po niekoľkých krokoch sa mu zdá, že je veľmi blízko, ale chodník labyrintu ho zaskočí.

Zrazu sa cesta prudko zvrtne a odvádza ho úplne opačným smerom. Podvolí sa tempu labyrintu a dá sa viesť. Jeho myseľ sa uvoľní a začne sa túlať.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Chodník ho vedie, dôveruje mu, cíti sa v bezpečí a rozmýšľa, či to takto nie je aj v živote – aj keď sa zdá, že človek ide opačným smerom, cesta ho stále vedie k cieľu. 

Treba len veriť svojim vnútorným silám a nasledovať chodník, ktorý môže v reálom živote predstavovať hocičo – intuíciu, vieru či sedliacky rozum.

SkryťVypnúť reklamu

Toto sú jedny z pocitov, ktoré zažívajú ľudia pri prechádzke labyrintom. 

Jeden z najznámejších labyrintov na svete sa nachádza vo Francúzsku, v gotickej katedrále v Chartres.  A práve toto mystické dielo kopírujú po celom svete.

Jedna kópia tohto labiryntu je aj v Bratislave.  Konkrétne v Devínskej Novej Vsi, vo Waitovom lome. V roku 2007 ho tu zostavil Martin Kaľavský z kameňov, ktoré už za ten čas obrástli zeleňou.

„Pre mňa je labyrint krásnou metaforou života,“ povedal jeho autor Martin Kaľavský. Na jeho výstavbu mal podľa neho niekoľko dôvodov, aj keď prvotný impulz bol čisto len dielom momentálnej inšpirácie.

Jedným z dôvodov, prečo Martin Káľavský tento labyrint postavil, bol, že išlo o dar pre  jeho vtedy novú priateľku.

„Asi to celkom zabralo, keďže sme už manželia,“ povedal Kaľavský.

SkryťVypnúť reklamu

Waitov lom mu pripadal ako ideálne miesto na labyrint. Počas jeho stavby sa dozvedel, že sa tu príležitostne konajú aj bohoslužby a pripadalo mu to ako dobré znamenie.

A aj keď si pôvodne myslel, že labyrint tam dlho nevydrží, keďže to boli iba vedľa seba poukladané kamene a išlo skôr o akýsi experiment, teší ho, že ešte stále existuje.

Labyrint v Chartres

Experti odhadujú, že labyrint v Chartres pochádza zo začiatku 13. storočia. V tom období vznikali labyrinty aj v iných gotických katedrálach vo Francúzsku.

V 18. storočí boli však hromadne odstraňované. V tých časoch sa už netešili podpore cirkvi a ako uvádza Jeff Saward, ktorý sa histórii labyritov venuje už od roku 1976, je zaznamenané, že už okolo roku 1650 sa jeden kanonik v Chartres sťažoval na správanie sa návštevníkov, ktorí hlučne prechádzali labyrintom aj počas bohoslužieb.

SkryťVypnúť reklamu

Labyrint v Chartres sa vo svojej pôvodnej podobe zachoval dodnes. Jeho priemer je takmer 13 metrov a jeho chodník je dlhý 262 metrov. V strede sa nachádza kamenná šesťcípa rozeta.

V minulosti sa na nej nachádzala bronzová či mosadzná plaketa zobrazujúca údajne boj medzi Tézeom a bájnym Minotaurom.

Vo svojej plnej kamennej kráse sa však dá vidieť a prejsť sa ním len v piatky. V ostatné dni je prekrytý stoličkami, keďže katedrála je stále funkčná a slúžia sa v nej omše.   

Na čo bol labyrint pôvodne využívaný, sa dodnes nevie. Nezachovali sa totiž o tom žiadne dokumenty, čo poskytuje priestor na množstvo špekulácií.

Cesta do raja

Dôvody, prečo sa vo všeobecnosti labyrinty budovali, nie sú úplne jasné. Stavali ich v stredoveku, čo bola éra pútí. V tých časoch bol pre kresťanov stredom sveta Jeruzalem a aj cieľom pútí.

Avšak nie každý mohol takúto púť absolvovať. Jednou z náhradných možností bolo absolvovať púť v labyrinte v Chartres, ktorý je známy aj pod menom Le chemin de Jerusalem alebo Cesta do Jeruzalema.

Iné mená, pod ktorými sa labyrint v Chartres spomína, je Dom Dajdaloso. Ním bol legendárny architekt, ktorý postavil bludisko pre kráľa Minotaura na Kréte či la lieue, čo je jednotka vzdialenosti, ktorú človek prejde za hodinu.

Niektorí pútnici totiž absolvujú púť labyrintom na kolenách, čo im trvá približne hodinu, teda čas, za ktorý by peši prešli približne jednu takúto jednotku.

Známy francúzsky labyrint sa nazýval aj cestou do raja, nebeského Jeruzalema. Putovaním labyrintom veriaci sledovali cestu svojich dlhých a úmorných životov na zemi.

Tá sa začínala akoby narodením na vstupe do labyrintu a končila sa zasa smrťou v jeho strede. Takáto púť symbolizovala očistec a zmŕtvychvstanie.

Jednou z interpretácií je, že cez výstavbu labyrintov si stredovekí teológovia a remeselníci osvojili pohanské mýty a symboly na vyjadrenie kresťanských myšlienok.

Kde nájsť labyrint v Bratislave

Bratislavská replika slávneho labyrintu v Chartres sa nachádza vo Waitovom lome v Devínskej Novej Vsi.

Lom v minulosti nazývali Devínsky kameňolom a bol súčasťou prvej bratislavskej vápenky, ktorá fungovala od konca 19. storočia do roku 1935.

Lom sa nachádza na západnom svahu vrchu Devínska Kobyla, ktorá je dnes prírodnou rezerváciou.  Dá sa k nemu dostať trasou modrého náučného chodníka vedúceho zo Sandbergu do Devína.

Tí pohodlnejší môžu využiť aj verejnú dopravu. Z autobusu číslo 28 treba vystúpiť na zastávke na znamenie Devín-Záhrady a vyjsť lesnou cestou do kopca.

Dobrým orientačným bodom sú kozy, ktoré sú vo Waitovom lome umiestnené od roku 2013 v rámci projektu obnovy tradičnej pastvy.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 29 058
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 464
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 916
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 276
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 132
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 853
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 749
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Ján Roháč: Čo nám ukázali cyklopruhy na Vajanského?
  2. Michal Drotován: Môže byť Bratislava 15-minútové mesto?
  3. Irena Šimuneková: Čriepky z Bratislavy - Keď utícha ruch veľkomesta...
  4. Radko Mačuha: Ako fénix z popola.
  5. Radko Mačuha: Praskliny na Bratislavskom hrade.
  6. Radko Mačuha: Budova, ktorá dala celému námestiu skutočný význam. (cyklus Bratislavská krutosť)
  7. Ľuboš Vodička: Prešporskí báječní muži na lietajúcich strojoch: Ján Bahýľ
  8. Radko Mačuha: Prešporská kasáreň maľovaná (cyklus Bratislavská krutosť)
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 098
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 647
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 435
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 848
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 454
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 366
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 266
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťZatvoriť reklamu