STARÉ MESTO. Ospalú historickú atmosféru Kapitulskej ulice pri Dóme svätého Martina milujú turisti, fotografi aj mladomanželia. Túlajúc sa po hrbolatých mačacích hlavách si môžu predstavovať, ako vyzeral život v Bratislave pred sto či dvesto rokmi.
Len dvakrát do roka majú zvedavci možnosť nahliadnuť aj do jej dvorov. Najbližšie sa môžu prísť pozrieť 17. septembra, keď bude Kapitulská znova hostiť podujatie Kapitulské dvory.
Akciu organizuje občianske združenie Oživenie Kapitulskej ulice v spolupráci s Bratislavskou arcidiecézou a Bratislavským kultúrnym a informačným strediskom. Dvory na ulici otvárajú vždy na jar a jeseň.
„Naše občianske združenie má ako poslanie udržať „genius loci“ a jedinečnosť Kapitulskej ulice ako miesta vzdelania, kultúry a oddychu,“ povedal architekt Ľubomír Boháč, zakladateľ občianskeho združenia Oživenie Kapitulskej ulice, ktorý sám na Kapitulskej býva.
Počas tohtoročnej jesennej akcie trvajúcej od 10.00 do 18.00 h bude tradične otvorený dvor Albrechtovho domu, ale tiež Baxova veža, farnosť sv. Martina a dvory domov, v ktorých sídli Konferencia biskupov Slovenska a Slovenská katolícka charita.
V uličke budú umelci v 20 stánkoch ponúkať svoje diela a v Albrechtovom dome a Baxovej veži sa bude konať celodenný kultúrny program.
Návštevníci budú môcť taktiež navštíviť hradby, kde je inštalovaná výstava o židovskej komunite, a zrekonštruovanú Židovskú ulicu.
História Kapitulskej
Kapitulská je jednou z najstarších ulíc Bratislavy. Vznikla po presunutí kapituly, teda zboru vyššie postavených kňazov, a kostola z Hradu na kopci do podhradia začiatkom 13. storočia.
Na ulici doteraz väčšina domov patrí cirkvi. Nikdy sa tu nenachádzali žiadne krčmy či obchody, ale bolo tu napríklad skriptórium, čiže pisáreň, či škola. Aj dnes sa tu nachádza kňazský seminár či bohoslovecká fakulta.
„Skutočnosť, že Kapitulská bola uličkou kňazstva je jej veľkým šťastím a prínosom, keďže vďaka tejto skutočnosti má dnes svoj vlastný výraz a jedinečný príbeh.
Na ulici nie je jediný obchod, kaviareň alebo reštaurácia a napriek tomu je magnetom pre domácich a zahraničných návštevníkov, čo nás obyvateľov Kapitulskej ulice veľmi teší,“ povedal Boháč.
Dom Albrechtovcov
Na opačnom konci ulice od Dómu sv. Martina sa nachádza dom Albrechtovcov. Žili v ňom významní Bratislavčania, ako napríklad skladateľ a dirigent Alexander Albrecht a jeho syn či muzikológ, estetik a humanista Ján Albrecht.
Po úmrtí Jána Albrechta v roku 1996 a jeho manželky Viery v roku 2003 dom chátral, až kým pamätníci a nadšenci nezaložili v roku 2010 Albrecht Forum na jeho záchranu a pretvorenie na komunitné centrum slobodných umení.
Dom postupne opravujú a podujatie Kapitulské dvory je vždy príležitosťou pozrieť sa, ako práce napredujú.
„Návštevníci budú mať možnosť pozrieť si reštaurované interiérové maľby v bývalom salóne rodiny Albrechtovcov na prvom poschodí a dvor,“ povedal predseda občianskeho združenia Albrecht Forum Igor Valentovič.
Tentoraz bude zvyšok domu z bezpečnostných dôvodov pre verejnosť neprístupný.
„Veríme, že počas jarných dvoroch 2017 bude opäť možnosť nahliadnuť do celého objektu,“ povedal Valentovič.
Aktuálne sa pracuje na kompletnej obnove vonkajšej fasády domu. „Vizuálne pôjde o jeden z najmarkantnejších krokov vpred v procese rekonštrukcie. Veľa toho, čo sme vykonali doteraz, je skryté v stenách, podlahách, pod zemou, stropoch a podobne, spresnil Valentovič.
Na jar tohto roku mohli podľa neho návštevníci vidieť nové okná, rozvody požiarnej a pitnej vody či vnútornú kanalizáciu. Do zimy plánujú pokročiť aj v inštalácii rozvodov kúrenia na prízemí a prvom poschodí domu.
Náklady na rekonštrukciu Valentovič odhaduje približne na 600-tisíc eur, pričom v rekonštrukcii a otvorení prevádzky sú približne v polovici.
Peniaze získavajú z grantových schém ministerstva kultúry a z Bratislavského samosprávneho kraja, z aukcií darovaných umeleckých diel, darov či benefičných koncertov.
„Časový rámec dokončenia je závislý od financií. Keď sa ma ľudia pýtajú, kedy to už bude, odpovedám zvyčajne sumou. Ak by sme ju mali k dispozícii, vieme dom sprevádzkovať v priebehu šiestich až deviatich mesiacov,“ povedal Valentovič.
