STARÉ MESTO. K vežiakom Panorama City a Tower 115 by onedlho mali pribudnúť tri rezidenčné vežiaky oblých tvarov od britskej architektky irackého pôvodu Zahy Hadidovej. Investor, investičná skupina Penta, sľubuje začať s výstavbou v zóne Čulenova už túto jeseň.
„Výstavba rezidenčnej časti projektu Čulenova sa spustí ihneď po získaní stavebného povolenia. V tejto chvíli očakávame, že by sa mohla začať na jeseň tohto roka,“ povedal hovorca Penty Gabriel Tóth.
Architektonická súťaž
Investor kúpil štvorhektárový pozemok v bývalej industriálnej zóne medzi Čulenovou a Továrenskou ulicou v roku 2008. O rok neskôr vyhlásil na premenu pozemku medzinárodnú architektonickú súťaž.
Zmeniť ho chcel na mestskú rekreačnú zónu. V roku 2010 odborná porota vybrala z viac ako 90 prihlásených prác projekt britského architektonického štúdia Zaha Hadid Architects.
„Projekt Zahy Hadid bol najkomplexnejším a najpresvedčivejším riešením zadania a najlepšie spĺňal stanovené kritériá. Navyše je to projekt, ktorý prináša do Bratislavy svetové meno a posunie ju na stránky svetovej architektonickej tlače,“ povedal vtedy predseda poroty a vtedajší hlavný architekt mesta Bratislavy Štefan Šlachta.
Nová štvrť bude pozostávať z troch rezidenčných 31-poschodových veží, dvoch administratívnych veží a mestského parku vo forme zvlnenej krajiny.
Súčasťou novovybudovanej štvrte bude tiež viac ako tisíc parkovacích miest v podzemnom parkovisku, ako aj takmer tritisíc štvorcových metrov určených na občiansku vybavenosť – a teda reštaurácie, kaviarne či menšie obchody.
Projekt prinesie na realitný trh viac než 700 dvoj-, troj- a štvorizbových bytov. Ich cenu však investor zatiaľ odmietol zverejniť.
„Naším zámerom však je, aby bývanie v projekte Čulenova bolo dostupné pre vyšší stredný segment klientov a ceny budú nastavené podľa toho,“ povedal Tóth.
Predaj bytov by mal byť zahájený už o niekoľko týždňov. Investor sľubuje, že spolu s ním zverejnia aj nový názov projektu.
Výstavba prvej rezidenčnej etapy by mala byť ukončená koncom roka 2018. V druhej etape projektu Penta počíta s dvoma administratívnymi budovami s celkovou prenajímateľnou plochou 55-tisíc metrov štvorcových.
Kedy sa začne ich výstavba, investor ešte nechcel konkretizovať.
Mestský park
Investor sľubuje, že súčasťou projektu bude aj mestský park na rozlohe viac ako 20-tisíc metrov štvorcových. To je zhruba plocha troch futbalových ihrísk.
Na jeho riešení sa vo výraznej miere podieľal aj významný slovenský architekt Igor Marko, ktorý sa venuje urbanistickým riešeniam verejných priestranstiev.
Nový mestský park bude voľne prístupný pre verejnosť, pričom bude tvorený mikro záhradami v kombinácii s veľkými zelenými plochami.
„V rovinatej časti Bratislavy vznikne vlnitá krajina, ktorá sa stane verejným priestorom na mestskú rekreáciu,“ sľubuje Tóth. Súčasťou parku budú aj bežecké trate, športové plochy, detské ihriská či priestory pre venčenie psov.
Jurkovičova tepláreň
Súčasťou projektu Čulenova je aj rekonštrukcia fasády historickej budovy Jurkovičovej teplárne, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou a nachádza sa v tejto lokalite. Mala by sa uskutočniť ešte počas prvej etapy projektu. Avšak na jej aktívne využívanie si ľudia budú musieť počkať.
„Rekonštrukcia interiéru bude závisieť aj od zvoleného účelu tejto národnej kultúrnej pamiatky. Je našim zámerom, aby tepláreň slúžila ako aktívna súčasť okolitého parku, jej využitie však zatiaľ nevieme konkretizovať,“ povedal Tóth.
Celkovo Penta investuje do projektu viac ako 250 miliónov eur. Z toho viac ako sto miliónov eur pôjde do prvej etapy výstavby, a teda do rezidenčnej časti.
Zaha Hadid v Bratislave nebola
„Nevieme o tom, že by Zaha Hadid navštívila v štádiu príprav projektu Bratislavu. Vzájomné stretnutia sa odohrávali priamo v jej londýnskom ateliéri. Podľa dohody sa mala zúčastniť slávnostného poklepania základného kameňa stavby, bohužiaľ, pre jej predčasnú smrť to už nebude možné,“ povedal Tóth.
Zaha Hadid zomrela 31. marca vo veku 65 rokov na infarkt. Stihla však ešte dokončiť koncept a detailný dizajn celého projektu.
„Avšak aj po jej smrti naďalej spolupracujeme s jej ateliérom, ktorý momentálne vedie Patrick Schumacher,“ povedal Tóth.
Realizačnú dokumentáciu na Slovensku pripravuje spoločnosť GFI, ktorá vyhrala súťaž na lokálneho architekta projektu. Ateliér Zahy Hadid však autorizuje a kontroluje súlad realizačnej dokumentácie s celkovým konceptom a dizajnom projektu.
„Ihneď od začiatku procesu spracovania architektonickej štúdie bolo potrebné prísť s návrhmi riešeniami celkového terénu, tvarovania fasády či veľkostí veží,“ povedal architekt a riaditeľ architektonického ateliéru GFI Pavol Franko.
Pre architektov z GFI bolo veľkou výzvou pretvoriť kreatívne myšlienky Zahy Hadid do zrealizovateľnej podoby a popri tom sa udržať v primeraných limitoch rozpočtu požadovaného investorom.
„Ak by sme mali neobmedzený rozpočet tak povieme, že je to perfektné. Ale tu bolo veľmi dôležité ustrážiť jej základnú myšlienku a preniesť jej dizajnové tvary a riešenia do zrealizovateľnej podoby aj z hľadiska technického a konštrukčného,“ povedal Franko.
Pre architekta Jána Ťupeka z ateliéru GFI bolo však práve to jedným z najzaujímavejších aspektov projektu Čulenova.
„Zaha Hadid je vnímaná ako architektka ikonických stavieb rôznych typologických druhov – galérií, múzeí či dopravných stavieb s podstatne vyšším rozpočtom. Stavby obytného charakteru v takomto prostredí, musia byť zaujímavé aj komerčne. Čiže pre nás to bola výzva hľadať riešenia – konštrukčné, technické a aj materiálové. Pretože, aj keď riešené budovy vyzerajú pomerne jednoducho, sú oveľa komplexnejšie ako sa zdá,“ povedal Ťupek.
Firma GFI spolupracuje na projekte s ateliérom Zahy Hadid od prípravy architektonickej štúdie až po vypracovanie realizačného projektu. Firma sa tiež podieľa na projektovaní mestského parku.
„Zaha Hadid pripravila základnú koncepciu riešenia verejného parku a my sme potom projekt dolaďovali tak, aby spĺňal požiadavky územného plánu mesta a príslušných úradov,“ vysvetlil Franko.
Riešili napríklad pomer zelene, spevnených a oddychových plôch či pavilónov s prenajímateľnými priestormi tak, aby nová štvrť s parkom zapadala do už existujúcej či plánovanej urbanistickej a architektonickej štruktúry.
V čase úmrtia Zahy Hadid bol už projekt v tak pokročilom štádiu, že architektka do neho už aktívne nevstupovala.
„Bola to pre nás samozrejme smutná správa, ale vtedy aj jemné rysy projektu boli už sfinalizované takmer definitívne,“ povedal Franko, ktorý dodal, že sa už so slávnou architektkou nestihli osobne stretnúť.
„Bolo dohodnutých niekoľko konkrétnych stretnutí a jej návštev v Bratislave. Vzhľadom na jej pracovnú vyťaženosť sa ich však nakoniec zúčastnil niekto iný z jej ateliéru,” uzavrel.
