BRATISLAVA. Konečne syn v rodine, povedali si Pašekovci. Platilo to v širšom slova zmysle, lebo Dušan bol jedináčik, ktorý mal samé sesternice.
Mama Irma spomenula, že pri narodení vážil takmer päť kilogramov. Rodičia v ňom videli športovca pre vzrast i pohybovú aktivitu, hoci sami nešportovali.

Dali ho na gymnastiku. K vrodenej sile pribudla šikovnosť. Na verejnom korčuľovaní si ho všimol tréner známeho mládežníckeho tímu BEZ Bratislava Pavol Siroťák. Fyzicky výnimočne disponovaný Pašek sa čoskoro ocitol v Slovane v družstve starších žiakov.
„Tešil som sa na každý tréning. Drinu som bral ako zábavu, chutila mi," vravieval Pašek, ktorý si extrémnu výbušnosť nôh i rúk individuálne vylepšoval v posilovni.
Ligu skúsil v šestnástich
Mal šestnásť, keď si ho slávny tréner Slovana Ladislav Horský zobral na pár zápasov aj s Dáriusom Rusnákom do áčka. V devätnástich boli obaja členmi majstrovského Slovana, ktorý v roku 1979 vybojoval prvý titul pre slovenské mužstvo v histórii.
Horský dokázal udržať partiu, čo dovtedy v Slovane nebývalo vždy samozrejmosťou. Dokázal udržať na uzde výnimočné bratské trio Šťastných. Útok s Mariánom (39 gólov) Petrom (32) a Antonom (32) dal dokopy 103 gólov. Mladík Pašek hral v útoku so skúsenými Milanom Mrukviom a Mirom Miklošovičom.
Tribúny ešte neburácali povestným „Ceco, banán.“ Čoskoro však už áno. Pašek dával gól za gólom.
Dve verzie: Ceco, banán
O prezývke koluje dve verzie vzniku. Prvá nie je až taká lichotivá. Vraj bol mamičkin maznáčik, s prepáčením cecok. A tá druhá, že sa s kamarátom zo žartu volali Cecino a Vasiľ. A tak vraj vznikla prezývka Ceco.

Banán je kópiu pokriku na inú ikonu Slovana – Václava Nedomanského, jeho veľkého predchodcu. Štýlom hry sa Pašek (188 cm, 191 kg) s legendárnym číslom 22 tak trochu ponášal na Big Neda. Bol to priamočiary kanadský štýl s tvrdou golfovou strelou. Veľmi mladý, 21-ročný, sa dostal do československej reprezentácie.
V lige dal Pašek 187 gólov, v národnom tíme je tretím historicky najúspešnejším Slovákom, po Jozefovi Golonkovi (82) a Vincentovi Lukáčovi (70). Pašek dal 69. V počte odohraných zápasov je Bratislavčan (196) hneď za Košičanom Igorom Libom (211).
Trikrát na Kanadskom pohári
V československom drese mal Pašek premiéru v roku 1981. Na MS 1982 a 1983 získal striebro, na svetovom šampionáte 1987 bronz. Striebro mal z olympiády 1984 v Sarajeve.
Trikrát hral na Kanadskom pohári (potom Svetový pohár). V rokoch 1981 a 1987 Československo vypadlo až v semifinále. Raz so ZSSR (1981), druhýkrát tesne s Kanadou (1987). Pašek bol v roku 1987 najlepším strelcom okrem hráčov Kanady a ZSSR.
Vo finálovej skupine pražských majstrovstiev sveta 1985 dal brankárovi Myškinovi kuriózny gól zblízka, navyše jeho formácia ustrážila najnebezpečnejší útok súpera Makarov – Larionov – Krutov. Slovanista hral centra v útoku s Jiřím Lálom s Českých Budějovíc a Jiřím Hrdinom zo Sparty. Naši potom zdolali i Kanadu 5:3 a USA 11:2.

„Mali sme vnútorne nesmierne silný tím. Všetkých nás mrzelo, že Sovieti nám rok predtým ušli z lopaty na olympiáde, kde sme boli herne lepší. O to radostnejšia bola satisfakcia pred vlastnými divákmi," povedal v jednom z rozhovorov pre SME Pašek.
Dušan Pašek
- Narodil sa 7. 9. 1960 v Bratislave, zomrel 14. marca 1998.
- Kluby, v ktorých pôsobil: mládežnícke družstvo BEZ Bratislava, Slovan Bratislava, Dukla Jihlava, Minnesta North Star (Dnes Dallas Star) v sezóne 1988 – 1989, HC Lugano, Ambri Piotta (oba Švajč.), Assiago, HC Fassa (oba Tal.), Kuopio (Fín.).
- V lige odohral 372 zápasov, dal 187 gólov, v reprezentácii 196 – 69.
- Najväčšie úspechy: majster sveta 1985, strieborný z OH 1984, strieborný z MS 1982 a 2983, bronzový z MS 1987.
- Majster ČSSR so Slovanom Bratislava v sezóne 1979-80.
- Po Igorovi Libovi (211) druhý najväčší počet štartov zo slovenských hokejistov v čs. reprezentácii (196).
- Po Jozefovi Golonkovi (82 gólov) a Vincentovi Lukáčovi (70) zo Slovákov tretí najúspešnejší kanonier v čs. reprezentácii.
- Mal titul inžiniera ekonómie so špecializáciou riadenie.
- Bol generálnym manažérom i prezidentom Slovana Bratislava. Generálnym manažérom i prezidentom Slovenského zväzu ľadového hokeja (od roku 1997).
Rok v NHL
V sezóne1988 - 1989 strávil rok v tíme NHL Minnesota North Stars (dnes Dallas Stars). Dal štyri góly, desaťkrát asistoval. Severoamerickí skauti si ho vybrali už skôr, no trvalo šesť rokov, kým mohol do Spojených štátov legálne vycestovať. Debutoval 6. októbra 1988 proti St. Louis Blues.
V zámorskej lige odohral len 48 zápasov a vrátil sa. Hovoril, že mu chýbalo Slovensko, ale najmä rodina a kamaráti, ktorých mal doma vždy veľa. Po krátkom návrate do Slovana odišiel do západnej Európy. Hráčsku kariéru končil vo švajčiarskom Lugane, Ambri Piotta, Assiagu a vo fínskom KalPa Kuopio.
Manažér a diplomat
Vrátil sa a takmer ihneď začal v ére samostatného Slovenska svoju manažérsku dráhu v Slovane i reprezentácii. Mal dve deti, vyššie čelo a plno plánov. Prišiel do zadlženého klubu, ktorý chátral. Mal dva ciele: vrátiť svojmu Slovanu majstrovský titul a dostať slovenskú reprezentáciu medzi šestku najlepších tímov sveta.
Po Jánovi Mitošinkovi a Viktorovi Špakovskom sa stal v roku 1997 prezidentom SZĽH. Za niekoľko rokov v manažérskej pozícii sa mu podarilo vrátiť Slovanu prestíž a finančnú istotu. Pašek, inžinier ekonómie, dokázal nájsť peniaze, dvakrát získal titul manažér roka.
Po rozdelení Česko-Slovenska sa slovenský hokej dostal do „suterénu" majstrovstiev. Pašekov cieľ bol jasný: vytiahnuť slovenské mužstvo späť do A skupiny. Povolal z emigrácie Petra Šťastného i trénera Júliusa Šuplera a krok za krokom zas budoval slávu slovenskej hokejovej reprezentácie.
Slávny mníchovský prejav
Vrcholom jeho diplomatických schopností bol prejav na zasadnutí exekutívy Madzinárodnej hokejovej federácie v Mníchove 1993. Plamennú reč postavil na princípe olympizmu, že každý na svete má právo bojovať aspoň v kvalifikácii. Na OH mali hrať pôvodne iba nasadené tímy. Návrh hrať kvalifikáciu prešiel pomerom hlasov 50:32. Prvý veľký tím s Bondrom, Šťastnými, Pálffym i Šatanom vyhral kvalifikáciu v Sheffielde a postúpil. Na OH 1994 potom skončil senzačne šiesty, nemal ďaleko od medaily.

O štyri roky však Slovensko nepostúpilo do hlavného turnaja. V kvalifikácii, už v Nagane, prehralo rozhodujúce stretnutie s Kazachstanom 3:4.
Príbeh po Nagane
Pašek niesol neúspech ťažko. Televízna diskusia, kde sa snažili objasniť príčiny vyradenia, sa stala pamätnou.
Otázkou je, či si Pašek naozaj prehru s Kazachstanom a hystériu, ktorú vzbudila, až tak pripúšťal. Či mohla byť dokonca impulzom k neskoršej tragickej udalosti. Ľudia o ňom zhodne tvrdili, že mal vzácny športový postoj k prehrám. Málokedy sa dlho trápil, vedel sa vždy za každého stavu otriasť.
Na druhej strane, niektorí hovorili, že bol v živote zvyknutý len vyhrávať. V jednej z posledných televíznych debát, kde sa snažil vysvetliť prehru v Nagane, vystupoval melancholicky, takmer depresívne. Celý Pašekov životopis je však skôr príbehom cieľavedomého a húževnatého človeka, ktorý zvládal stres.
Štrnásteho marca 1998 hokejové Slovensko onemelo. Dušan Pašek si vo veku 37 rokov vzal život. Zanechal iba niekoľko rozlúčkových listov najbližším.
„Dušana som poznal od detstva. Bol neuveriteľným optimistom. Keď vošiel do kabíny, chrlil vtipy, na ktorých sa najviac smial sám. Nezmenil sa, ani keď sa stal prezidentom Slovana či zväzu," spomínal jeho bývalý spoluhráč Róbert Pukalovič pre SME.
Samovražda
Oficiálnou verziou je samovražda. Mnohí, aj tí z najbližších, tejto verzii neveria či nechcú veriť. Čo presne stálo za jeho samovraždou, sa už nedozvieme. Dôvody, ktoré opisoval v listoch, boli abstraktné.
Pašek bol dvakrát ženatý, z prvého manželstva má dcéru Alexandru a syna Dušana, z druhého Dominika.
Dušan Pašek mladší (32 r.) bol tiež skvelým hokejistom. Získal dva slovenské tituly, v roku 2005 so Slovanom, o šesť rokov v drese Košíc. Kariéru ukončil tento rok zo zdravotných dôvodov.