V basketbalovej extralige žien sa síce ešte hrá play off, ale hráčky Slovana La Futura Bratislava už majú po sezóne. Skončili na siedmom mieste päť bodov za AGM Banská Bystrica, ktorá ako posledná postúpila do play off, ale zároveň aj päť bodov pred Lokomotívou Bratislava, ktorá sa so súťažou rozlúčila. O skončenej sezóne, o budúcnosti basketbalového Slovana, ale aj o tom, prečo šport v Bratislave pomaly upadá, sme sa porozprávali s prezidentom klubu ROMANOM ADAMČÍKOM .
V extralige ste sa napokon zachránili. Prevláda radosť alebo obava, čo bude ďalej?
"Bez rozmýšľania: som rád, že sme nevypadli, veď naše basketbalistky ešte nikdy nehrali druhú ligu. Pre nás to bola druhá sezóna, ktorú sme po odchode z haly na Pasienkoch odohrali v hale na Domkárskej ulici. Pri ženskom basketbale som už 16 rokov, ale bolo to po prvý raz, čo sme pracovali v čisto amatérskych podmienkach. Vďaka všetkým v klube, čo to vydržali."
Neubíjalo vás to? Veď Slovan vždy patril k špičke v ženskom basketbale.
"Zložitá situácia vznikla ešte v roku 2003, keď sme po 40 rokoch museli odísť z haly na Pasienkoch. Neboli sme schopní platiť zvyšujúce sa náklady na prenájom haly na Pasienkoch. Samozrejme, že som so všetkým chcel počas uplynulých dvoch sezón mnohokrát seknúť, lenže vždy prevládla zodpovednosť za 80-ročnú históriu klubu. Jednoducho sme chceli kvalitnú basketbalovú značku Slovan udržať. Všetko to vnímam ako prechodné obdobie. Verím, že postupne sa bude situácia zlepšovať."
Prečo sa tak ťažko hľadá sponzor?
"Prežívame ekonomický boom, ale zahraničné firmy si prídu k nám zarobiť, odniesť si kapitál. Nie ho tu nechať. Špeciálne v Bratislave je takáto situácia. Majiteľov firiem zaujíma rýchla a nie dlhodobá návratnosť peňazí. Keď už, radšej si vyberú reprezentačné tímy alebo nejakého majstra Slovenska. Nám ostatným nestačia ani argumenty o dlhej histórii či tradícii. Pre silných zahraničných podnikateľov logicky nie sú naše kluby srdcovou záležitosťou."
Takáto situácia je len v Bratislave?
"Všade je to zložité, no v Bratislave najviac. V menších mestách si starostovia môžu viac dovoliť. Dotujú prevádzku mestských hál, firmy, ktoré pôsobia v regióne, zväčša pomáhajú aj športu. Bratislavské kluby hendikepuje dvojstupňové riadenie. Mestské časti nemajú na to, aby podporovali vrcholový šport, magistrát sa tiež správa macošsky. To nie sú výčitky, len definícia daného stavu. Treba hľadať riešenie, fungujúci systém."
Čo by sa malo zmeniť?
"Mesto musí pre šport vytvárať portfólio. Darmo bude podporovať mládež, keď budú zanikať špičkové ligové kluby. Kde budú tí dorastajúci športovci hrať? Kde budú hľadať tie idoly, ktorým sa budú chcieť podobať? Deti musia vidieť zmysel športovania, uplatnenie v budúcnosti."
Existuje nejaké konkrétne riešenie, ako môže mesto pomôcť ligovým klubom v Bratislave?
"Jednou z možností je, aby mesto prispelo na chod haly na Pasienkoch, ktorá vždy bola domovom štyroch špičkových klubov. Basketbalových Slovana a Interu a hádzanárskych ŠKP a Interu. Je to jediná medzinárodne uznaná hala v Bratislave. Pri jednorazovej dotácii, napríklad tri-štyri milióny ročne, budeme platiť menej za prenájom a sponzorské peniaze môžeme využiť iným smerom. Mesto by tak pomohlo naraz viacerým klubom a do haly na Pasienkoch by sa mohol vrátiť šport, ktorý sa z nej postupne vytráca. Kluby musia zrejme spojiť svoje sily, aby mohli vystupovať voči magistrátu ako jeden celok. Nechápem, prečo hala na Pasienkoch nie je pre mesto zaujímavá, veď je to najlepší reklamný billboard v meste a je známa po celej Európe."
Čo môžu mestu ponúknuť kluby?
"Ostanem pri basketbalovom Slovane. Pre nás je nevyhnutné vrátiť sa do haly na Pasienkoch. Marketingovo aj herne. Ľahšie budeme oslovovať sponzorov, môžeme napredovať. Opäť sa môžeme dostať do pohárových súťaží a šíriť dobré meno Bratislavy v zahraničí. Rovnaké je to aj v prípade ostatných klubov. Aj to je pre mesto istá forma podpory turistického ruchu. Mal by sa nájsť spôsob, ako sprístupniť telocvične a športové areály škôl, ktorých je neúrekom, ale nevyužívajú sa naplno. Za symbolickú cenu. Zdá sa mi prinajmenšom nezmyselné, aby sme ako klub museli platiť prenájom telocvične pre družstvo, v ktorom hrajú dievčatá zo školy, na ktorej trénujeme. Z ušetrených peňazí by sme zaplatili napríklad mládežníckeho trénera, ktorý by vychovával hráčky. To je tiež devíza pre budúcnosť športu v Bratislave.
Môže k rozvoju klubu pomôcť aj televízia?
"Jednoznačne áno, je to priestor na prezentáciu sponzorov. Ale u nás je v tomto smere katastrofálna situácia. Bola zlá aj v Čechách, ale športy sa spojili a našlo sa riešenie ako ligový volejbal, basketbal či hádzanú dostať na obrazovky. Myslím, že celá štruktúra športu u nás je zrelá na zmenu. Šport sa postupne musí stať partnerom štátu.
