|
Snímka vľavo zachytáva včerajšie inštalovanie výstavy malieb Marianny Arvay-Čunderlíkovej a jej dcéry Viki v Štúdiu L+S. Vpravo sa pomaľovaná Viki otláča na plátno. |
Marianna študovala v Bratislave a vo Viedni a dnes už kreslí a maľuje aj jej šesťročná dcéra Viki. Teda ďalšia slovenská 'výtvarná rodina', podobne ako Korkošovci, Rudavskí, Hložníkovci, Klimovci alebo Dúbravovci."
Preto je aj bratislavský ateliér Marianny Arvay-Čunderlíkovej plný obrazov - od jej rodičov, potom jej vlastných diel, a napokon aj detských, sviežich - Vikiných obrázkov. "Nielen preto, že Viki vyrastá v ateliéri. Na výstave Naše obrázky a obrazy vidno spoluprácu matky a dcéry. Hrajú sa s obrazmi aj jedna s druhou," vysvetľuje kurátor.
Vyzerá to asi takto. Marianna Viki pomaľuje a potom otláča na plátno. Najčastejšie celú, niekedy ruku, nohu, nasleduje dotváranie maľbou. "U Marianny viac vystupuje do popredia štrukturálne a koloristické cítenie. U Viki zase lineárna kresba, slobodná farebnosť, výrazy tváre jej malých postavičiek. Prostredníctvom týchto figúrok komunikuje s ľuďmi."
Marianna svojím "zhmotňovaním" človeka na plátno, otláčaním, fixovaním, vtlačením akoby vkladala do diel ľudskosť, "človečinu". Viktória zase maľuje postavičky, hlavy a tváre s veľkými očami zvedavých pohľadov, kozmické koráby, vzdialené hviezdy, blízke zeme.
Niektoré obrazy maľujú matka i dcéra spoločne. "Odkreslená silueta malej Viki je antropometriou detského telíčka. Je silokrivkou jej existencie, ornamentom jej života. Do obrazu potom vstupujú farby, farebné harmónie, tóny a škvrny. Je to teplý kolorit tichej, detskej radosti, nádeje i očakávania. Veci sa dejú. Obrazy Marianny a Viktórie snívajú, prebúdzajú sa a žijú. Obrazy sú," hovorí pri otváraní výstavy Bohumír Bachratý.
