PETRŽALKA. Aj takmer po 27 rokoch, ktoré uplynuli od pádu minulého totalitného režimu, sú v Bratislave názvy ulíc a námestí, ktoré oslavujú jeho zločiny.
Naposledy tieto zločiny pripomenulo odhalenie pamätníka Hartmuta Tautza v Petržalke. Tento, vtedy osemnásťročný, východný Nemec zomrel po tom, ako ho pri neúspešnom pokuse o útek za slobodou do Rakúska napadli psy slovenských pohraničníkov.
Stalo sa to pred 30 rokmi, v roku 1986, a tento neľudský čin zostal do dnešného dňa nepotrestaný.
Napriek tomu je v Bratislave stále Námestie hraničiarov oslavujúce páchateľov, ako boli tí, ktorí stáli za smrťou Harzmuta Tautza.
Mestská poslankyňa Iveta Plšeková spolu s Petržalským okrášľovacím spolkom podala návrh na jeho premenovanie. Podľa nich by sa mala premenovať aj Čapajevova ulica. Nesie totiž názov po sovietskom vojvodcovi z obdobia ruskej občianskej vojny.
„Ak chceme byť hrdými demokratmi, nemôžeme sa snažiť budovať identitu na názvoch spojených s týmito komunistickými pohlavármi a zlými činmi,“ povedala Plšeková.
Historička Marína Zavacká pripomína, že akt pomenovania verejného priestoru sa vníma ako vzdanie pocty. Názov Námestie hraničiarov teda oslavuje ich páchateľov.
Spomienka na minulosť
Názory ohľadne premenovania ulíc, verejných priestranstiev či iných objektov ako spôsob vysporiadania sa s minulými režimami, či už išlo o vojnu, alebo komunistickú diktatúru, sa však rôznia. Podľa Zavackej by sme si minulosť mali pripomínať.
„Aby sme si tak slobodu a demokraciu vedeli viac vážiť,“ vysvetlila Zavacká.
Otázne sú podľa nej aj protinávrhy, pretože dlhodobo sa objavujú a aj úspešne presadzujú pokusy pomenúvať ulice po zločincoch z obdobia ľudáckeho režimu.
Petržalskí poslanci sa návrhom na premenovanie Námestia hraničiarov budú zaoberať najskôr na zasadnutí názvoslovnej komisie, ktorú zvoláva jej predseda.
Zatiaľ ju nezvolal, takže termín prerokovávania návrhu Ivety Plšekovej ešte nie je známy, informovala Silvia Vnenková z oddelenia komunikácie v Petržalke.
Zmeny v občianskych preukazoch
Konečné slovo bude mať však mestské zastupiteľstvo. Miestne zastupiteľstvá takéto zmeny totiž len odporúčajú.
Vnenková však upozorňuje, že každé premenovanie vyvolá následne zmeny v občianskych preukazoch, sídlach spoločností, označeniach budov, prekresleniach máp a tak ďalej, čo spôsobí nemalé náklady – finančné aj časové – zo strany obyvateľov, podnikateľov, ale aj mestskej časti.
Petržalka žiadne ďalšie žiadosti o premenovanie ulíc či námestí v tejto chvíli neeviduje.
Posledné veľké premenovanie v tejto mestskej časti bolo po roku 1991, keď sa premenovávali ulice a námestia, ktoré dovtedy niesli mená sovietskych generálov či štátnych a straníckych predstaviteľov iných socialistických krajín.
Naposledy sa v Bratislave premenúvalo Námestie práce v Devíne na Námestie sv. Cyrila a Metoda v roku 2014, informovala Iveta Kešeláková z magistrátu.
Na rozdiel od Námestia hraničiarov či Čapajevovej ulice na tomto námestí nik nebýva a neboli vysoké ani náklady. Výroba jednej uličnej tabule vyjde približne na 12 eur a jej osadenie stojí tiež približne rovnako.
