V Bratislave pribudlo nové výletné miesto – bývalý kameňolom Kamenné srdce nad Devínskou Novou Vsou. Ešte minulý rok bol z neho odvezený všetok jedovatý odpad a teraz tu rastie tráva a stromy. Na priľahlej lúke si návštevníci môžu posedieť v altánku alebo opiecť špekáčiky.
Bývalá skládka jedovatých gudrónov, čo je vedľajší produkt pri spracovaní ropy, bola jednou z najznámejších ekologických záťaží na Slovensku.
„Revitalizáciu kameňolomu a odvoz gudrónov považujem za najväčší počin v novodobej histórii našej mestskej časti. Snažili sme sa o to desiatky rokov,“ povedal starosta Devínskej Novej Vsi Milan Jambor.
Skládka gudrónov ako vyzerala v roku 2007. (zdroj: SME - ARCHÍV)História skládky
Skládka gudrónov v susedstve Sandbergu v Národnej prírodnej rezervácii Devínska Kobyla vznikla v roku 1963 ako oficiálna. Boli sem vyvezené rakovinotvorné látky spolu so zeminou vyťaženou pri výstavbe v miestach bývalej rafinérie Apollo, kde do pôdy unikla ropa a ropné produkty. Po uzatvorení skládka dostala „prikrývku“ z ílovitých zemín. Avšak po rokoch došlo k jej narušeniu a hlavne počas leta jedovatý odpad vyvieral na povrch.
V minulosti bolo niekoľko pokusov na jej odstránenie, avšak nenašli sa ani potrebné financie a ani zhoda, pre ktoré riešenie sa rozhodnúť. Až v 2014 konzorcium Kamenné srdce A.S.A. Enviro pripravilo jej odstránenie na objednávku ministerstva životného prostredia.
Vyvážanie gudrónov komplikoval fakt, že z kameňolomu viedla iba jedna použiteľná cesta – priamo cez husto obývané sídlisko, čo vzbudzovalo obavy obyvateľov. „Mnoho ľudí si na ekologické záťaže zvyklo a skôr sa boja, že pri ich odstraňovaní dôjde k nejakej katastrofe, ktorá ich ohrozí,“ povedala vtedy hovorkyňa projektu Kamenné srdce Denisa Vološčuková.
Trvalo sedem mesiacov, kým bolo z kameňolomu odvezených a spracovaných 50- tisíc ton gudrónov a znečistenej zeminy.
Potom bola do kameňolomu navozená čistá pôda, vysiata tráva a zasadených 28 stromov.
Náklady dosiahli 12 miliónov eur a boli uhradené z operačného programu Životné prostredie.
Čo ďalej?
Ďalšou nebezpečnou skládkou ohrozujúcou zdravie Bratislavčanov je skládka chemického odpadu vo Vrakuni, nechcené dedičstvo bývalých Chemických závodov Juraja Dimitrova. Zatiaľ však ešte nebolo rozhodnuté, či bude odpad odstránený, alebo len zaizolovaný tak, aby sa zabránilo jeho ďalšiemu úniku. Ministerstvo životného prostredia presadzuje lacnejší variant zaizolovania.
Zatiaľ nie je ani určený subjekt, ktorý by sa mal o odpad vo Vrakuni postarať. Náklady na zaizolovanie skládky ministerstvo odhaduje na 20 – 24 miliónov eur.
