Aj keď Peter Gero mal dvanásť rokov ako riaditeľ rozvoja nemeckého mesta Hamburg pod palcom rozvoj centrálnych častí tohto prístavného mesta, často si pripomína výrok Jane Jacobsovej, ktorá vo svojej knihe Smrť a život amerických veľkomiest v 60. rokoch napísala, že niekedy je lepšie nemať absolútne žiaden plán a nechať mesto voľne sa rozvíjať, lebo rozdiel medzi mestami, ktoré plán mali a ktoré nemali, nie je vidieť. ,,Samozrejme že trochu provokovala, ale často na to myslím,” povedal architekt a urbanista Peter Gero.
Má Bratislava porovnateľnú funkciu, akú ste zastávali v Hamburgu, riaditeľa rozvoja mesta?
„Myslím si, že nie. A to je to, čo tu práve chýba. Riaditeľ komplexného rozvoja mesta je architekt mesta, šéf dopravy a rozvoja infraštruktúry. V tejto pozícií sú integrované všetky odborné zložky rozvoja mesta. Keď plánujete rozvoj mesta, tak musíte mať dosah na tieto veci. A hlavne ste kvalifikovaným partnerom pre developerov. Na druhej strane ste to vy, kto nesie odbornú zodpovednosť. Na rozdiel od tejto pozície, hlavný architekt v Bratislave v podstate nemôže s plnou zodpovednosťou ovplyvniť rozvoj mesta. Navyše, pri rozvoji mesta nejde len o architektúru. Dôležitý je celkový koncept rozvoja mesta a smer, kam sa má uberať.“
Na Slovensku diskusia medzi mestom, investormi, odborníkmi a verejnosťou o nových projektoch stále nefunguje. Prečo je to, podľa vás, tak?
„V prvom rade treba povedať, že v Bratislave panuje nerovnováha síl, ktoré tvoria toto mesto, čo však nemá so súčasnou garnitúrou nič spoločné. Mesto stráca, či strácalo vplyv na rozvoj od 90. rokov. Taktiež je potrebné, aby si mesto, verejná správa, definovala, čo je verejný záujem.“
Verejný záujem v Bratislave nie je definovaný?
„Áno, nie je jednoznačne zadefinovaný. Lebo neviem, či je verejný záujem, aby mesto rástlo, či je verejným záujmom, aby mesto bolo univerzitným mestom, mestom športu alebo kultúry, alebo otvoreným pre startupy a mladých tvorcov. Alebo aby bolo mestom nákupných centier pre celú strednú Európu. Aké mesto chceme, musí byť výsledkom akejsi dohody občanov s mestskou správou, diskusie s odborníkmi, verejnosťou a médiami. Je to dlhý proces, ale počas neho sa vychovávajú nielen odborníci, ale aj obyvateľstvo. Potom každý projekt treba hodnotiť podľa toho, či do tohto verejného záujmu zapadá alebo nie.“
Voda a rozvoj nábreží sú témou aj v Hamburgu, aj Bratislave. Ako vnímate aktuálne návrhy na riešenie nábrežia na pravom brehu Dunaja na mieste bývalého kúpaliska Lido?
„Bratislavské nábrežia sú zanedbané, ale súvisí to aj s predchádzajúcim vývojom, keď Dunaj predstavoval skôr hrozbu ako nejaký benefit pre kvalitu mestského života na rieke. Ale toto sa mení. Na petržalskom brehu máme Sad Janka Kráľa, je tu Aupark, Magio pláž a prenáša sa to do historických stôp ako napríklad Lido. To je pre mňa prirodzený rozvoj - vrátiť mestu živý charakter. Ale okrem bývalého Lida je tu viacero priestorov, ktoré treba nanovo vybudovať či oživiť, a hlavne prepojiť s historickým centrom. Sú to Vydrica, Zuckermandel, bývalé PKO či Kamenné námestie. Pozitívnym príkladom je Eurovea, kde je už zmiešavanie funkcií v náznakoch vykonané a vidíte, ako toto nábrežie ožilo. Tento vývoj by podľa mňa mal pokračovať smerom k mostu Apollo a zimnému prístavu. Ten si viem predstaviť ako živé študentské kultúrne mestečko so všetkým, čo k tomu patrí.“
