Vladimír Tomčík, historik, združenie Devínska brána
Plavidlá nazývané čajky sa v plnej miere uplatnili v bojoch s Turkami.
Boli to úzke, ľahké, jednosťažňové lode dlhé až 25 metrov. Nemali palubu, veslári sedeli na laviciach, vyzbrojené boli jedným delom a mali dve kormidlá, vpredu i vzadu.
Prvý let viedol do Trnavy Čítajte Preto sa vyznačovali vynikajúcimi manévrovacími schopnosťami. Používali ich na prieskum, bojovali s nepriateľom, podporovali pozemné vojsko, slúžili na výsadok i na prepravu zásob.
Kotvili v Bratislave, Šali, Šintave a neskôr i v Komárne. Možno predpokladať, že práve so stavbou týchto lodí sa k nám prišiel oboznámiť cár Peter Veľký, aby ich uplatnil na ruských riekach.
Na prudko tečúcom Dunaji bola plavba hore prúdom veľkým problémom.
Na celom toku museli na brehu vyťať stromy, upraviť cesty a pre množstvo meandrov a ostrovov pod Bratislavou lodníci dlho uprednostňovali plavbu po Malom Dunaji.
Bežnú štyristotonovú loď ťahalo tridsať mužov a štyridsať koní či volov.
Najskúsenejší lodník išiel vpredu na koni, hľadal najschodnejšiu cestu a posádka odstrkávala plavidlo od plytčín.
Edison býval v hoteli Savoy Čítajte V polovici 19. storočia plávalo na našom toku okolo 800 lodí a na brehu bolo množstvo prepriahacích staníc (v Komárne mali viac ako tisíc koní).
Technický pokrok priniesol veľké zmeny aj v dunajskej lodnej doprave. Prelomovým bol rok 1818 a Pressburger Zeitung priniesol informáciu, že podvečer 2. septembra priplávala paroloď Carolina pána Antona Bernharda.
Bernhard pochádzal z Pécsu, podnikal na Dunaji a medzi iným bol aj nájomcom mosta na Dráve v chorvátskom Osjeku.
Loď postavili vo Viedni a vzdialenosť dolu riekou prekonala za tri hodiny.
Na druhý deň stovky nadšených a udivených obyvateľov mesta mohli zažiť to, o čom doteraz len počuli či čítali. Parník aj s vlečným člnom predviedol plavbu dolu i hore prúdom, urobil niekoľko obratov a na obed odplával smerom na Komárno a Pešť.
Plavbu prvého parníka pripomína nová minca Čítajte O týždeň priplával do mesta ďalší kolesový parník rytiera de Saint-Léon z Paríža.
Vykonal propagačné jazdy a povozil za tri stovky ľudí.
Éra paroplavby na Dunaji pokračovala založením Dunajskej paroplavebnej spoločnosti (1829) a vyvrcholila vo firme Erste Donau Dampfschiffahrts Gesselschaft, ktorá bola v roku 1880 najväčšou riečnou paroplavebnou spoločnosťou na svete a mala 200 parníkov a 1000 šlepov.
