STARÉ MESTO. Na prvý pohľad sa zdá, že kmene stromov na Grösslingovej ulici sú zaliate asfaltom. Keď však človek pristúpi bližšie a dotkne sa hmoty hneď vedľa kôry stromu, zistí, že ide o niečo mäkkšie. Rozhorčenie okoloidúcich to však neovplyvní.
„To tuším zle vidím, ako to mohli urobiť,“ pýta sa nahlas Bratislavčanka Eva Horváthová a neveriacky krúti hlavou, idúc od Liga pasáže smerom k modrému kostolíku.
Čo je to za hmotu?
Za vyplnenie priestoru okolo stromov hmotou, aká sa vedľa rastlín zatiaľ ešte nikde inde v Bratislave nenachádza, stojí mestská časť Staré Mesto.
Štrkový povrch nahradila kompaktným gumovým povrchom, ktorý je podľa hovorkyne staromestskej samosprávy Nory Gubkovej vodopriepustný, ekologický a ohľaduplný k stromom.
„Podklad tvorí vrstva hrubého granulátu z recyklovaných pneumatík a živicového spojiva, vrchnú vrstvu tvoria jemnejšie farebné granuly gumy. Je to pórovitý a vodopriepustný materiál bez spojov,“ skonkretizovala Gubková.
Výhodou tohto riešenia podľa nej je, že okolie stromov nebude znečistené štrkom, jednoduchšie sa udržiava, pričom materiál je priateľský k stromom a nebráni ich rastu.
„Ide o nové riešenie, ktoré chce samospráva využívať aj v iných častiach mestskej časti tam, kde okolo stromov nie sú podmienky na rast trávy či trvaliek a treba zabezpečiť pochôdznosť ochranných kruhov,“ povedala Gubková. Kde presne chce samospráva stromy takto zaliať, zatiaľ nespresnila.
Jeden strom, 350 eur
Starosta mestskej časti Radoslav Števčík sa podľa nej vyplnením priestoru okolo stromov inšpiroval zo Švédska a Dánska, pričom podobné riešenie videl aj v Budapešti pri návšteve partnerskej mestskej časti Budavár.
„Náklady na deväť stromov sú 3200 eur, teda na jeden strom to vychádza okolo 350 eur,“ spresnila Gubková.
Má ísť podľa nej o najmodernejší produkt vo svojej oblasti, ktorý vedie na trhu vo Veľkej Británii už vyše 30 rokov a ktorý sa dnes využíva vo viac ako 40 krajinách sveta. Používa sa na detské ihriská a verejné priestranstvá ako alternatíva k štrku, piesku či trávnatým povrchom.
Zabetónované stromy
V minulosti sa už v meste stal podobný prípad. Ten však nemal šťastný koniec ako stromy na Grösslingovej ulici.
V apríli totiž na Štefánikovej ulici opravovala Západoslovenská distribučná spoločnosť káblové vedenie a stromy na ulici jednoducho zabetónovala.
Rovnaký osud postretol aj stromy na Františkánskom námestí, ktorých korene zabetónovali počas dláždenia námestia v roku 2005. Následne ich vyrúbali práve pre zlý zdravotný stav v dôsledku betónovania.
