NOVÉ MESTO. Je fascinujúce, že aj v súčasnej dobe internetu, google maps a street view sa ešte stále dajú v Bratislave objaviť autentické miesta dýchajúce históriou. Jednou z nich je historická záhrada s opustenou vilou postavenou pre riaditeľa Dynamitky.
Vilu pre Bratislavčanov znovuobjavil Ivor Švihran, aktivista zo združenia M_P_BA (mapa pekných miest a dobrých vecí v Bratislave) a organizátor netradičných vychádzok po Bratislave a okolí. Sám sa o vile dozvedel len pred dvoma rokmi.
„Vtedy som hľadal na google mapách nejaké fotky z vozovne Jurajov dvor a objavil som fotku akejsi spustnutej kúrie v areáli dopravného podniku. Vôbec mi nešlo do hlavy, kde a prečo by sa tam mal takýto objekt nachádzať,“ povedal Švihran s tým, že v Jurajovom dvore je stále čo objavovať.
Začal preto trochu pátrať. Išiel sa prejsť po susediacej ulici Pri dvore, ktorej sa dovtedy vyhýbal a postupne si vyskladal informácie o histórii a účele vily.
História vily
Majer Jurajov dvor vznikol začiatkom 19. storočia a patril k najväčším hospodárskym usadlostiam na území Bratislavy. Po roku 1873 získal majer do vlastníctva závod Dynamit-Nobel, ktorý ho až do päťdesiatych rokov využíval ako zásobáreň pre svoju závodnú kuchyňu.
„Vila bola podľa všetkého postavená v roku 1942 podľa projektu karpato-nemeckého architekta Ernsta Sporzona pre vysokopostavenú nemeckú rodinu.
Zachovala sa nám tak nadštandardne vybavená rezidencia z vojnových čias so záhradou, ktorá uprostred priemyselného predmestia mala navodzovať idylu odľahlého vidieka,“ povedal Švihran.
Porovnateľná je na Slovensku asi len s nemšovským kaštielikom Antonstál či svätojurskou Wiegerovou vilou.
Podľa dostupných informácií počas slovenského štátu vo vile pravdepodobne býval riaditeľ Dynamitky s rodinou.
Po tom, ako nemecké rodiny Bratislavu pred jej oslobodením v roku 1945 opustili, do vyprázdneného majeru a vily sa nasťahovali rodiny zamestnancov Dynamitky, z ktorej sa po vojne stala Dimitrovka alebo oficiálne Chemické závody Juraja Dimitrova.
Okolo roku 1955 sa majer dostal do vlastníctva mesta Bratislavy. Na jeho území sa začala postupne budovať najväčšia vozovňa mestskej dopravy. Približne v roku 1980 bolo zbúrané aj jadro majera.
Po roku 1995 z areálu odišli poslední obyvatelia. Do dnešných dní zostalo v areáli len posledných pár objektov vrátane vily, kôlničky, bunkru, garáží a pôvodného oplotenia.
Aj keď obdobie vzniku vily a záhrady patrí k najtragickejším obdobiam slovenských dejín, podľa Švihrana táto výstavba u nás významne obohatila zatiaľ nerozvinutú oblasť architektúry.
Išlo totiž o západoeurópske trendy krajinnej a záhradnej architektúry, ktorá prišla na Slovensko v tridsiatych a štyridsiatych rokoch často pod vplyvom Nemcov.
„Práve to je pre mňa kľúčové aj pri vile na Jurajovom dvore. Záhrada a vila vytvárajú jeden funkčný celok, ktorý sa tak výrazne neprejavuje ani pri tých skôr spomínaných objektoch z rovnakého obdobia.
Tie už totižto vznikli v prírodnom prostredí, kým na Jurajovom dvore ho museli náročne nainscenovať,“ povedal Švihran.
Zabudnutý bunker
Niekoľko desiatok metrov od vily sa nachádza veľký betónový bunker z prelomu rokov 1944 a 1945. Podľa Švihrana bol súčasťou juhovýchodnej obrannej línie, ktorá sa nachádzala na západnej východnej hranici Nemeckej ríše.
„Bunker je zatiaľ najväčšia neznáma z budov, ktoré sa zachovali z pôvodného Jurajovho dvora. Budova je dlhoročne zapečatená so zavarenými mrežami, takže sme si mohli len domýšľať, čo sa v nej nachádza,“ povedal Švihran.
„Počas posledného sprístupnenia vily však jeden návštevník, ktorý si na starý Jurajov dvor pamätal, prezradil, že bunker skrýva rozsiahle, dokonca podzemné priestory a v minulosti sa v ňom nachádzalo kvetinárstvo,“ dodal.
Čo ďalej?
Švihran sa usiluje o prinavrátenie života do vily, ktorú sa podarilo zachovať až dodnes bez vážnejšej ujmy. V júli zorganizoval dobrovoľnícke upratovanie vily, ktorá bola následne 11. júla prístupná pre verejnosť v rámci Víkendu otvorených záhrad a parkov.
Návštevníci si mohli prezrieť priestory vily a zachované pôvodné vybavenie. Nachádzajú sa tu ešte čiastočne funkčné okenice aj vstavané skrine, pôvodné nemecké nápisy na komínoch na povale, dokonca trezor a bunker pod samotnou vilou.
„Dôležité je hlavne, aby sa areál vily podarilo zachovať v celistvosti a zakonzervovať ho pre ďalšie generácie. Ak by sa však podarilo vilu v dohľadnom čase zrekonštruovať, určite by bolo fajn, keby slúžila komunite obyvateľov okolitých štvrtí, ale aj celobratislavsky, napríklad kultúrnym podujatiam,“ uviedol Švihran.
Dopravný podnik ako správca areálu je pomerne naklonený oživeniu vily na Jurajovom dvore a spolupráci s aktivistami sa nebráni. Naopak, podľa slov vedúceho odboru marketingu a komunikácie bratislavského dopravcu Zenona Mikleho víta ich záujem na participovaní na tomto projekte.
„Zámer Dopravného podniku Bratislava je zrekonštruovať budovu a následne ju využívať na muzeálno-prezentačné účely. Parčík chceme zrevitalizovať,“ povedal Mikle.
