BRATISLAVA. Medzi veslármi nebolo zvláštnejšej dvojice. Chlapík od Labe Václav Kozák bol klasickým športovcom. O šesť rokov starší lekár od Dunaja Pavel Schmidt (* 9. február 1930, Bratislava – † 14. august 2001 Biel, Švajčiarsko) svoj život postupne delil na polovicu – sčasti špičkový veslár, tiež však začínajúci významný psychológ i psychiater. Tento odbor v Bratislave vyštudoval.
Martina Skotnického prinútili emigrovať Čítajte Dva roky pred rímskou olympiádou Schmidt narukoval do Terezína, najväčšieho veslárskeho strediska v Československu.
Prišiel ako športový lekár, nie ako veslár. Mal 28 rokov a športoví papaláši rozhodli – už je starý.
Václav Kozák však potreboval partnera do lode. Dohoda sa nerodila ľahko. Napokon si sadli aj ľudsky, hoci boli odlišné povahy. Kozák bol šéfom na vode, rozhodoval o tréningových dávkach. Schmidt bol hlavou na suchu. Čas ukázal, aké to bolo veľmi potrebné, Kozákova životospráva nebola akurátna.
Zrodila sa spolupráca
Spoluprácu vyprovokoval Schmidt. Kozák sa raz sťažoval, že niet peňazí, aby mohol štartovať na nejakej regate v skife. V tejto disciplíne patril k absolútnej európskej špičke.
Bratislavčan vraj akoby mimochodom nadhodil: „Počuj, Václav, veď vo veslovaní sú aj iné lode ako sólový skif. Nechcel by si to skúsiť so mnou?“ Hviezdny Kozák nevedel, či sa smiať, alebo plakať.
Predsa sa nebude prispôsobovať lekárovi, ktorý má veslársky vrchol kariéry za sebou. Český veslár to napokon zobral ako celkom zaujímavý nápad.
Nedomanský zmizol z novín aj z histórie Čítajte Bratislavčan začal s veslovaním v Slovenskom veslárskom klube v roku 1947, pokračoval v Slovane.
Pri návšteve svojho rodiska, 35 rokov po olympijskom triumfe, spomínal: „Ako rodený Bratislavčan som ľúbil Dunaj a od detstva som každú voľnú chvíľu trávil na jeho brehu. Keď sme so Ctiborom Reiskupom v roku 1952 vyhrali prvý raz majstrovstvá republiky, bolo rozhodnuté o mojej ďalšej ceste.“
Slovenský veslársky klub (vznikol v roku 1927) sídlil v krásnej funkcionalistickej budove na pravom brehu Dunaja v lokalite Aušpic na Viedenskej ceste.
Tam sa rodili najväčšie talenty slovenského veslovania a po páde Železnej opony je to i miesto nádherných výletov pre pomerne málo objavenú časť Bratislavy, hoci cyklisti sa okolo preháňajú často.
Olympiáda v Ríme
Na OH 1960 v Ríme odchádzal dvojskif v zložení Václav Kozák – Pavel Schmidt zdravo sebavedomý, čo bolo v poriadku, veď bol strieborný z ME 1959 vo francúzskom Macone.
Olympijské preteky absolvovala československá posádka na jazere Albano, ležiacom dvadsať kilometrov od Ríma, naozaj majstrovsky.
Najväčších súperov, sovietsku posádku Berkutov – Ťukalov, päťnásobných majstrov Európy a olympijských víťazov z OH 1956 v Melbourne, porazili už v rozjazde a ich finišu odolali aj vo finále.
Nad rezidenciou Svätého Otca
Eštebáci ho vrátili z hraníc Čítajte Nad Lago di Albano sa týči rezidencia Svätého Otca. Vojakov československej ľudovej armády pozval ihneď na audienciu. Samozrejme, poctu prijali.
„Očká“ z ŠtB, ktoré vtedy nemohli na športových výpravách chýbať, si to zapamätali, hoci v danej chvíli si nepomohli.
Schmidt spomínal na Rím: „Patrili sme do okruhu favoritov olympijských hier a nastupovali sme s jediným cieľom: získať olympijské zlato. Bezprostredne po pretekoch som bol taký vyčerpaný, že som nevládal stáť na nohách. Vedeli sme, že sa nám podarilo niečo fantastické. Na olympijské víťazstvo spomínam rád. Taká udalosť nikdy nevymizne z mysle.“
V Prahe strieborní
V roku 1961 boli v Prahe majstrovstvá Európy a Československo malo olympijských víťazov. Preteky na Veslárskom ostrove sledovalo 30-tisíc divákov.
Po Kozákovom zaváhaní pri štarte, zle zabral, vypadol zo slajdu (pohyblivej sedačky), zachránil zlatý dvojskif striebornú priečku len s vypätím všetkých síl. Všetci to vnímali ako zlyhanie, šport bol mohutnou súčasťou socialistickej propagandy.
Nasledujúci rok bol rokom prvých majstrovstiev sveta vo švajčiarskom Luzerne a zároveň aj poslednou spoločnou jazdou posádky úspešného dvojskifu. Skončil „až“ štvrtý.
Kozák sa rozhodol pre sólovú dráhu. V roku 1963 sa stal majstrom Európy v skife. Schmidt s pretekaním skončil.
Bratislavčan sa venoval veslovaniu šestnásť rokov, z nich jedenásť reprezentoval. Po skončení aktívnej činnosti skĺbil trénerstvo s profesionálnou dráhou lekára.
Prijal ponuku pripravovať mexickú reprezentáciu (v roku 1967), po dvoch rokoch odišiel do Švajčiarska, kde pôsobil ako tréner, športový psychológ a psychiater.
Do okupovaného Československa sa nevrátil. „Rozhodol som sa získať pre mňa a moju rodinu dvadsať rokov voľnej a slobodnej existencie.“
Kozákov osud na román
Architekt úspechu štvorkajaku predbehol svet Čítajte Kozákov život je vhodný na román. Prezývali ho Venca rypák. Vlastnosť – čo na srdci, to na jazyku, ho stála miesto trénera. Začal chľastať, dlho bol najslávnejším pražským bezdomovcom.
Zlatú olympijskú medailu z Ríma predal v krčme za pár poldecákov. Liečil sa. Márne. Avšak upokojil sa. Zomrel v roku 2004 v terezínskom Ústave sociálnej starostlivosti.
Schmidtov premyslený život medzi športom a vzdelaním Kozák počas kariéry veľmi nechápal. Potrpel si na športovú slávu.
Za olympiádu dostali zdanené tri tisícky, zato veľa pôct ako majster športu a zaslúžilý majster športu, plechový odznak vzorný športovec, čestný odznak ÚV ČSTV od súdruha Himla, šéfa zväzu telesnej výchovy s právomocami ministra. Raz dokonca dostali aj kožený kabát.
