Vybrať bicykel zo stojana, sadnúť si naň a odviezť sa do roboty či sa len tak povoziť po meste. Po jazde ho hocikam odparkovať a nechať ďalšiemu.
Taká je prax v mnohých mestách. Niekde sa za požičiavanie verejných bicyklov platí, inde sú zadarmo alebo sa dajú využiť v rámci lístka na mestskú hromadnú dopravu.
Aj u nás funguje takzvaný bike sharing. A dokonca už dva a pol roka. Mnohí však o ňom netušia. Robí ho totiž partia cyklonadšencov, a nie magistrát či súkromná firma.
Preto v porovnaní s inými mestami nemá veľký vozový park a nie je ani známy. Príliš veľká propagácia by mohla azda prilákať vandalov, ktorí si už na niekoľkých bicykloch zgustli. A to by cykloaktivistov položilo.
Tí totiž rozbehli všetko sami. Vymysleli systém, zaobstarali bicykle. Zadarmo, ako dar od Holanďanov. Ich know-how prebrali napríklad aj Američania na obrovskej vojenskej základni.
Mesto chce pritom bike sharing rozbehnúť už roky. Stále však hľadá peniaze a možnosti.
Jediné, čo však primátor a jeho kumpáni potrebujú, je zapálenie. Také, aké mala partia obyčajných cyklistov.
