Počas akcie Bratislava pre všetkých Mestský ústav ochrany pamiatok sprístupnil kaplnku sv. Jakuba, ktorá stála pri cintoríne Kostola sv. Vavrinca. Dve víkendové popoludnia sprevádzali pamiatkari na prechádzke kaplnkou desiatky zvedavcov.
Písmo:A-|A+ Diskusia nie je otvorená
Dve víkendové popoludnia sprevádzali pamiatkari kaplnkou sv. Jakuba desiatky zvedavcov. FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Hoci cez sklo sa ponúka pohľad len na niekoľko dier v zemi a zvyšky muriva, presklený objekt naľavo od tržnice na Námestí SNP ukrýva zvyšky zaujímavej stavby.
Rad záujemcov o prehliadku sa vinul okolo celého skleníka. Prvé informácie poskytoval trpezlivo čakajúcim, ale zvedavým ľudom muž, ktorý púšťal dovnútra a vyliezajúcim ponúkal zlosovateľné vstupenky. Neodbytnejších trpezlivo odkazoval na nenápadne umiestnenú informačnú tabuľu za svojím chrbtom. Na nej sú podrobné informácie o objavení zvyškov kaplnky v roku 1993.
Kovový rebrík vedúci do podzemia dával tušiť, že to najzaujímavejšie je vo vnútri. Kto sa odvážil zliezť - a záujemcov nebolo málo, ocitol sa v ossáriu - kostnici. Päťročná Kristínka s doširoka otvorenými očami a ústami hľadela na stenu, ktorú od dlážky až po tehlovú klenbu tvorili naukladané vybielené ľudské lebky a stehenné kosti. Mnohí návštevníci si na prehliadku zobrali fotoaparát. Jeden zo zvedavcov sa dozvedel, že pod zeleným nepriehľadným igelitom zakrývajúcim dlážku je vrstva voľne pohodených kostí zmiešaných so sutinami. Všetky pochádzajú z cintorína patriaceho k už dávno neexistujúcemu farskému Kostolu sv. Vavrinca. Návštevníci po nich nechodia, stoja na vyvýšenej lávke. Aj preto sa do podzemia dostane naraz maximálne osem návštevníkov.
Naukladané kosti pochádzajú z cintorína, ktorý sa rozprestieral na miestach pred tržnicou. Archeológovia nepreskúmali celý bývalý cintorín, a tak je takmer isté, že tam, kde v lete posedávajú bezdomovci a kde mávajú okolité kaviarne letné terasy, pod dlažbou odpočívajú kosti stredovekých obyvateľov mesta.
VIERA JUHÁSZOVÁ
Stručná história kaplnky sv. Jakuba
V hĺbke okolo štyroch metrov pod dnešným povrchom postavili asi pred 900 rokmi prvú sakrálnu stavbu - rotundu. Neskôr, začiatkom 13. storočia na jej mieste postavili románsky karner. Vystriedala ho ešte jedna stavba, kým tu postavili gotickú cintorínovú kaplnku sv. Jakuba. K nej sa viaže aj prvá písomná správa z roku 1436. Vzhľadom na turecké nebezpečenstvo dala mestská rada na jar v roku 1529 kaplnku zbúrať. Na cintoríne sa pochovávalo takmer do polovice 18. storočia.
