Bratislavský PRIDE býva dobre strážený.
Pochodujúci sú v bezpečí, no zároveň ich takmer nikto nevidí.
Ja chodím na PRIDE za priateľmi, väčšinou s nejakými rodinnými príslušníkmi, raz s bratom, inokedy so sesternicou či tetou, alebo mamou.
Hneď na začiatku sme s mamou tento rok stretli jedného môjho kamaráta, ktorý sa snažil presvedčiť aj svoju babku, aby prišla.
Ako argument jej hovoril, že ako tam môžu byť úchyláci, keď ide aj pani Satinská? Je azda ona nejaká úchyláčka?
A ono je to fakt. V mestách západnej Európy sú dúhové sprievody možno viac o párty, provokujú a sú až exhibicionistické.
U nás sa tam hovorí o základnej legislatíve, právach na súkromný život, o ochrane rozmanitých rodín.
A preto tam vidíme matky, otcov, súrodencov, kolegov a kolegyne, všetko samé priateľské tváre.
Okoloidúci ich však nevidia, oddeľuje nás policajný kordón, chrániaci nás pred hŕstkou agresívnych spoluobčanov.
Práve kvôli nim môžu mať o nás ľudia bujné predstavy.
