SME

Nepela bol jednotkárom vo všetkom

Mal trinásť, keď korčuľoval na olympiáde v Innsbrucku 1964. O dvanásť rokov v Sappore získal zlato.

(Zdroj: FOTO - ARCHÍV ČTK)

BRATISLAVA. Vyhlasovanie najlepšieho slovenského športovca storočia pred Vianocami roku dvetisíc bolo napínavé ako futbalové derby, hoci vyfešákovaní účastníci hlasovali v koncertnej sieni.

Na veľkej tabuli sa striedali na prvom mieste hokejista Vladimír Dzurilla, cyklista Anton Tkáč a krasokorčuliar Ondrej Nepela.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prekáračky o poctu najlepší

Krásna náhoda. Traja chlapi, z ktorých v tom čase dvaja už, žiaľ, nežili, športovali na jednej ulici. Dvaja dokonca pod jednou strechou bratislavského zimného štadióna, tretí o pár krokov ďalej na cyklistickom štadióne. Až posledný hlas rozhodol, vyhral krasokorčuliar.

SkryťVypnúť reklamu
Prečítajte si tiež: Anton Tkáč sa stal kráľom Montrealu Čítajte 

„Bola to moja jediná bezbolestná prehra,“ spomenul si Anton Tkáč na večer vyhlasovania. Olympijský víťaz z Montrealu 1976 v cyklistickom šprinte sa s Odrejom Nepelom výborne poznal. „Obaja sme reprezentovali bratislavský Slovan. Sekretariát klubu sme mali všetci blízko, za rohom. Stretávali sme sa. Ondrík bol tichý, akoby bojazlivý chlapec. Ale keď začal hovoriť o športových plánoch, bol stelesnená cieľavedomosť.“

Tkáč pripomenul, že Nepela bol pre neho v kľúčovej športovej situácii inšpiráciou.

„Na OH 1972 som neuspel a bez milosti ma vyrazili z reprezentácie. Mátalo mi hlavou, skončím. V zime 1973 bol krasokočuliarsky svetový šampionát v Bratislave. Chodil som sa pozerať. Ako Ondro vyhral, tá všetka sláva okolo neho, ma nadchla. Povedal som si, aj ja to chcem a začal som nanovo drieť.“ Cyklista je rovnaký ročník (1951) ako korčuliar. Dzurilla mal o pár rôčikov viac, ale bol s nimi jedna generácia. Ďalšia pekná zhoda.

SkryťVypnúť reklamu

Prvá a posledná protekcia

Ondrej Nepela prišiel prvý raz na tréning v roku 1958. Bratislavský zimný štadión práve zastrešili, blížili sa prvé majstrovstvá Európy v meste. Bola to éra Karola Divína, majstra povinných cvikov a nedostižného elegána.

Prečítajte si tiež: Karol Divín: po striebro na jednej nohe Čítajte 

Ondreja Nepelu trénovala slávna trénerka Hilda Múdra. Viedenčanka, tanečníčka tamojšej revue, sa zahľadela do novinára Jozefa Múdreho. Vydala sa do Bratislavy.

„Mama prihlásila Ondríka do slovanistickej liahne tesne po ME, ktoré v päťdesiatom ôsmom vyhral Karol Divín. Ja som malé deti netrénovala, pripravovala som veľké pretekárky Evu Grožajovú, Janu Mrázkovú. Raz prišla pani Nepelová. Vraj jej syn už korčuľuje dva týždne a žiadny tréner si ho nevšimol. Povedala som jej, milá pani, ukážte mi toho chlapca. Urobila tak. Zobrala som si ho. Urobila som to najlepšie na svete,“ spomínala pani Hilda po vyhlásení športovca storočia.

SkryťVypnúť reklamu

Prosba Ondrovej mamy bola prvá a posledná protekcia, ktorú potreboval. Všetko ostatné si na ľade oddrel. Pokorne. Takmer až vďačne. Napriek tomu mal z pekla šťastie, že natrafil na Hildu Múdru. Našiel v nej druhú mamu.

Roky mu otvárala oči. Nepela ako každé dieťa mal spočiatku radšej voľnú jazdu, ale bol majstrom povinných cvikov, ktoré už dávnejšie nepatria do krasokorčuliarskych súťaží.

Majster v skutočnej škole aj krasokorčuliarskej

„Povinným cvikom sa hovorilo škola. Od nej sa odvíjalo celé krasokorčuliarske majstrovstvo. Ondrej pri paragrafoch a cvikoch najazdil tisícky kilometrov. Bol jedným z mála, ktorý pri kresbách dokázal zanechať jedinú stopu. Často som mu prikázala, aby išiel do kruhu trénovať nejaký ten paragraf a odišla som. Vrátila sa som sa po hodine a on ho stále cvičil a cvičil. Bol to skvelý chlapec, na ktorého som sa mohla absolútne spoľahnúť,“ hovorila trénerka.

Prečítajte si tiež: Nepela ju volal teta. Ona bola i mamou Čítajte 

Slovenské krasokorčuľovanie malo troch kráľov. Nechce sa uveriť, že na povojnovom zozname európskych šampiónov je viac ako Slovákov len Rusov a FranOndrej Nepelacúzov.

Karol Divín bol elegán, Jozef Sabovčík kaskadér. A Ondrej Nepela? Na jazyk sa tlačia samé ošúchané prirovnania: robotník, poctivec. Najexpresívnejšie znie bifľoš, no výstižnejšie je jednotkár. Fenomenálny študent.

„Učiť sa oplatí,“ vravieval. „Keď vieš, nemáš dôvod byť nervózny a nekopíš chyby.“ Nepela bol brilantný technik. Krasokorčuliar, ktorý nikdy nesklamal.

Na XXI. zimné olympijské hry do Sappora odchádzal Nepela už ako dvojnásobný svetový šampión a veľký favorit. Nedostižný pretekár v povinných cvikoch. Práve v nich jazdil tak perfektne ako nikdy. Pred druhým Francúzom Patrickom Perom mal veľký náskok.

Spolubývajúci na izbe Vlado Dzurilla ho pochválil. Vo voľnej jazde potom spadol. Pani Múdra ostala pokojná pri mantineli. Vedela, že už ďalšiu chybu neurobí.

„Ondrík nebol špeciálne veľký talent. Napríklad Marián Filc (brat nášho úspešného hokejového trénera Jána – pozn. red.) alebo Miro Šoška mali väčšie predpoklady. Nepela bol však mimoriadne usilovný. Neženíroval sa opakovane spýtať na to, čomu nerozumel, nechal si veci stokrát vysvetliť. Môj zverenec skutočne dojazdil bezchybne. A nakoniec – po povinných cvikoch mal taký náskok, že sa mohol na ľade šúchať po zadku,“ usmievala sa Hilda Múdra s typickou viedenskou bezstarostnosťou.

Sapporské červené svetielko

„Po pretekoch som nijakú zvláštnu radosť nepociťovala, hoci som si predstavovala, aké to bude, ak uvidím stúpať vlajku na stožiar. Možno som neskromná, vedela som, že Nepela získa zlato. On tiež nebol človek okázalých emócií. Mali sme jeden zvyk, predpoludním pred súťažou sme počas dlhých, dobre utajených prechádzok rozobrali jazdu do bodky. V Sappore sme sa tak zarozprávali, že sme zrazu zistili – hala je prázdna. Blúdili sme tmou, až sme zrazu zbadali červené svetielko, ktoré nám ukázalo cestu von. To bola jediná dramatická chvíľa,“ usmiala sa pani Hilda znovu.

Prečítajte si tiež: Martina Skotnického prinútili emigrovať Čítajte 

Nepela bol introvert. Sapporský pád pri voľnej jazde až tak pokojne neprežíval. Spomínal naň: „Bolo mi úzko, veď som bol jediný, kto na tréningoch vôbec nespadol. Keď som odpichnutý rittberger začal, bolo všetko v poriadku. Zvrtol sa mi však členok, a už som letel. Nikdy predtým som taký pocit nepoznal. Povedal som si, že radšej nepôjdem domov, keď po takom náskoku nebude zlato.“

Nepela bol nielen obrazne členom rodiny Múdrych. „Naše tretie dieťa. Učenlivý vo všetkom. Po nemecky vedel odo mňa. V Bolzane, kde som rok trénovala, pochytil niečo z taliančiny, ovládal angličtinu. Keď sa stal trénerom, často mi volal, pýtal si rady. Nikdy sa nehanbil, že niečo nevie,“ priblížila trénerka ďalšie vlastnosti slovenského športovca storočia.

Ak nasadila najprísnejšie okuliare, hodnotila: „Okrem skvelých povinných cvikov vynikal eleganciou. Jediný nedostatok – menej muzikálnosti. S výberom hudby sme mali vždy starosti.“

Bratislavský záver

Ondrej Nepela chcel skončiť v najlepšom. Rok po Sappore boli majstrovstvá sveta v jeho rodnej Bratislave. Napokon ho prehovorili, neodolal ponuke rozlúčiť sa doma.

„Bol to ťažký rok. Zmenili sa pravidlá. Pribudol krátky program. Všetko hovorilo proti Nepelovi. Dal však sľub, a ako som tisíc ráz opakovala – nikdy nesklamal,“ spomínala Hilda Múdra. Trénerka, ktorá svojmu zverencovi verila vždy a všade, však nerátala, že sa stane Slovenským športovcom storočia.

„Som šťastná, ľudia na Ondríka nezabudli,“ tlačili sa jej slzy do očí.

Pravda, Nepelovo rozhodnutie ovplyvnil aj politický nátlak. „Ak nebudeš súťažiť na MS, nepôjdeš do revue,“ vydierali papaláši. Vyhral a odišiel do Holiday on Ice. Účinkoval v nej trinásť rokov.

Prečítajte si tiež: Nemci ho označili za pápeža krasokorčuľovania Čítajte 

Potom začal v nemeckom Mannheime trénerskú dráhu. Jeho zverenka Claudia Leistnerová získala v roku 1989 európske zlato. To už bol Nepela ťažko chorý. Keď sa jeho márny boj o život pomaly končil, naliehavo volal milovanú trénerku.

Hilda Múdra prišla pre zdĺhavé vybavovanie cestovných formalít aj s manželom v poslednej chvíli. Pricestovali v nedeľu, definitívny koniec prišiel vo štvrtok 2. februára 1989. Ondrej Nepela odišiel na večnosť v cudzom svete vo veku len 38 rokov.

Po Nepelovej smrti sa občas netaktne špekulovalo o jeho životnom štýle a príčine smrti. Ondrej si vždy súkromie prísne strážil, Hilda Múdra na to často upozorňovala. Oficiálna lekárska správa z mannheimskej nemocnici znie: zomrel na rakovinu lymfatických uzlín.

Slávne Tehelné pole

Bratislavský zimný štadión nesie meno Ondreja Nepelu. Tvorí jeden z rohov nášho slávneho športového územia, slovanistického Tehelného poľa. Mestská časť má stále trochu starosvetský (žiaľ, aj miestami zanedbaný) kolorit.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Bratislava

Komerčné články

  1. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry
  2. Kam smerujú peniaze bohatých?
  3. Crème de la Crème štartuje už čoskoro
  4. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je
  5. Prémiové bankovníctvo je dnes o osobnom prístupe a inováciách
  6. Upokoj svoju poškodenú pleť: Takto jej vrátiš prirodzený vzhľad
  7. Vitamín Cg: Kľúč k žiarivejšej a zjednotenej pleti
  8. Zachránili posledný ostrov pre čajky na Dunaji
  1. Crème de la Crème štartuje už čoskoro
  2. Prémiové bankovníctvo je dnes o osobnom prístupe a inováciách
  3. Kam smerujú peniaze bohatých?
  4. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je
  5. Upokoj svoju poškodenú pleť: Takto jej vrátiš prirodzený vzhľad
  6. Záver vojny bol pre mnohých Slovákov životnou skúškou
  7. V Japonsku vlaky meškajú len vo filmoch. Aj jedlo má pravidlá
  8. LESY SR otvorili Poľanu: Nová cesta pre ľudí aj prírodu
  1. Viete správne založiť oheň? Podľa kachliara to robíte zle 15 917
  2. V Japonsku vlaky meškajú len vo filmoch. Aj jedlo má pravidlá 6 009
  3. Nová hala v Istropolise zaplní chýbajúce miesto na mape kultúry 5 633
  4. Zachránili posledný ostrov pre čajky na Dunaji 3 882
  5. Nová možnosť investovania s garantovaným rastom až 6 % 2 804
  6. Krmivá pre psov inak: naozaj záleží na tom, čo pes je 2 585
  7. Čerstvé hlavičky sú v plnom prúde, komu dáte svoj hlas? 2 569
  8. Majiteľka Boxito: Podnikanie zvláda vďaka multifunkčnému vozidlu 2 485
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
  1. Post Bellum SK: Oslobodenie Bratislavy – boj za cenu stoviek životov
  2. Ľuboš Vodička: Bratislavský Robinson Karl Jetting
  3. Juraj Mravec: Projekt Nového Lida nereflektuje záujmy Petržalky
  4. Pavol Pálfy: Úradná tabuľa - zákonná povinnosť alebo služba pre občana?
  5. Danica Chames: Zbláznili sa, šli na dovolenku do Bratislavy
  6. Radko Mačuha: Sídlisko, kvôli ktorému bolo zbúrané podhradie. ( cyklus bratislavská krutosť)
  7. Ján Roháč: Čo nám ukázali cyklopruhy na Vajanského?
  8. Michal Drotován: Môže byť Bratislava 15-minútové mesto?
  1. Matej Galo: Tibor Gašpar, ste hluchý, nemý, slepý alebo čo? 27 384
  2. Michael Achberger: Lepšie ako diéta? O tomto trende hovoria aj lekári aj tréneri! 15 178
  3. Matúš Paculík: Podvodníci na Bazoši majú nový trik, zneužívajú pri tom Alzu 9 030
  4. Ján Chomík: Tyran, ktorý nemá páru 8 688
  5. Miroslav Ferkl: Stupnica Ficovej nenávisti 8 324
  6. Vlado Jakubkovič: Ukážte rozstrieľané brucho. 8 281
  7. Radko Mačuha: Štyri otázky pre súťažiaceho poslanca Glücka. 7 486
  8. Věra Tepličková: Keď sa bojíš valašky 6 075
  1. Marcel Rebro: Aká krajina, taký hokej
  2. Tupou Ceruzou: Krížovka
  3. Anna Brawne: Pridrahý Robo, nebolo tých klamstiev už dosť?
  4. Roman Kebísek: Láska mladej Timravy k dvom bratom
  5. Radko Mačuha: Cintula chcel Fica zavraždiť, pretože chce Mier.
  6. Tupou Ceruzou: Za čiarou
  7. Věra Tepličková: Keď sa bojíš valašky
  8. Marian Nanias: Richard L. Garwin: Génius, ktorý formoval jadrovú éru a bránil mier.
SkryťZatvoriť reklamu