Vladimír Tomčík, združenie Devínska brána
Dnes nám ho už pripomínajú len koňaky, pamätná tabuľa podpísania mieru v Primaciálnom paláci, socha vojaka na Hlavnom námestí, delové gule zamurované vo fasádach domov, ruiny hradov Devín a Pajštún, ktoré vyhodil do vzduchu, a hádam ešte legenda o Hubertovi, prvom výrobcovi šampanského mimo územia Francúzska.
Aj v Bratislave vyrábali dokonalé šampanské Čítajte Po Slavkove, kde Napoleon porazil troch cisárov, Bratislavu (mala vtedy asi 25 000 obyvateľov) obsadilo 18 000 francúzskych vojakov so siedmimi generálmi.
Spotrebovali 300 ton chleba, 301-tisíc porcií vína, 376-tisíc porcií piva, 462 centov mäsa, 279 volov, 1081 centov ovsa, 38-tisíc otepí slamy, 879 siah dreva, 65 centov soli, 22 centov sviečok a mesto zaplatilo 285 140 dukátov a 34 grajciarov.
Ale to nebolo všetko. To najhoršie ešte len malo prísť. Veľká povodeň v zime roku 1809 zničila mesto, Rakúsko stratilo Viedeň a Francúzom sa nepodarilo dostať na ľavú stranu Dunaja.
Tak Napoleon vydal rozkaz prebiť sa na druhý breh pri Bratislave, vtedy hlavnom meste Uhorského kráľovstva.
Rakúska armáda sa rozložila na petržalskej strane, francúzskemu náporu však neodolala. Stiahla sa do opevneného predmostia, ale cisárski vojaci poväčšine zo slovenských stolíc urputne bojovali a bránili Francúzom v prechode cez rieku.
Po krvavých bojoch (na oboch stranách bolo asi 40 000 vojakov) francúzsky veliteľ – generál Dessaix vyslal do Bratislavy posla s ultimátom, aby sa do hodiny vzdala, inak mesto rozstrieľa.
Kat iba nestínal hlavy, riadil aj nevestinec Čítajte V noci 26. júna 1809 skutočne začali strieľať z 34 diel a šiestich mažiarov. Prvé domy horeli na promenáde, Panskej ulici, pri Dóme sv. Martina a aj na dnešnej Obchodnej ulici.
Obyvatelia v obave o vlastný život utekali do vinohradov, Lamača, Blumenthalu či Jura, kam sa uchýlil aj Chatam Sófer.
Bombardovanie trvalo do deviatej hodiny ráno 28. júna. Horeli ulice Prepoštská, Kapitulská, Ventúrska, Klobučnícka či Laurinská a popolom ľahlo aj podhradie.
Zahynulo mnoho ľudí, zničených bolo 143 domov, materiálne škody presiahli milión zlatých.
Ale mesto sa aj vďaka slovenským granátnikom (v modrých uhorských nohaviciach, bielych rakúskych kabátoch s medvedicami) zo slávneho regimentu, ktorého titulárnym majiteľom bol ruský cár Alexander I., ubránilo.
Až po víťazstve pri Wagrame Francúzi Bratislavu na základe dohôd obsadili a mesto vraj vtedy navštívil aj samotný Napoleon.
