KARLOVA VES. Lesníci vysadili nové stromy na vyrúbaných plochách na ostrove Sihoť, ktorý je významným zdrojom pitnej vody pre Bratislavu. Vysadili však najmä druhy, ktoré pôvodne nepatria do tejto lokality. Do budúcna lesníci sľubujú takú výsadbu, aby sa zloženie stromov čo najviac podobalo pôvodnému prírodnému lesu. Aktivisti ostávajú nedôverčiví.
„Ochrana vodného zdroja na bratislavskom ostrove Sihoť je prvoradá,“ povedala ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Gabriela Matečná. „Tomuto účelu podriaďujeme všetky aktivity na ostrove,“ dodala.
Od zastavenia výrubu stromov, o ktoré ministerka požiadala Lesy SR v apríli, prebehlo na ostrove prvé zalesňovanie. Ide o umelú obnovu lesa po vykonanej ťažbe. Lesníci sú povinní obnoviť les od výrubu do dvoch rokov.
Na ostrove Sihoť začali vysádzať stromy. Pozrite sa ako to tam vyzerá Čítajte Necitlivé zásahy
Lesy SR v júli ukončili prvé zalesnenie ostrova Sihoť na ploche 1,6 hektára. Vysadili 990 kusov topoľa šľachteného a 525 kusov topoľa čierneho. Tento pomer vysvetľujú objednaním stromov niekoľko rokov dopredu.
„Prvé zalesnenie treba chápať ako prvú výsadbu po obnovnej ťažbe dreva z januára a februára. Ak by sa niektoré sadenice neujali, bude nasledovať opakované zalesnenie,“ povedal hovorca spoločnosti Lesy SR Vlastimil Rezek.
Ochranári a aktivisti majú výhrady najmä proti výsadbe rýchlo rastúceho šľachteného topoľa. Pestuje sa plantážovým spôsobom, čo si vyžaduje veľké a necitlivé zásahy človeka, pričom takýto les sa nedokáže obnoviť sám. Preto pokladajú za vhodnejšie vysádzať pôvodné dreviny ako topoľ biely, topoľ čierny, topoľ sivý alebo rôzne vŕby.
Zastavená ťažba dreva
Ťažba dreva na ostrove doteraz prebiehala priebežne od roku 2008 vždy v zimných mesiacoch, tak aby sa okamžite na jar mohlo zalesňovať.
Ministerka pôdohospodárstva Matečná zastavila výrub stromov na ostrove Sihoť v apríli po tlaku verejnosti. Štátne lesy podľa medializovaných informácií za desať rokov plánovali vyrúbať a nahradiť novými stromami asi polovicu lesa. Inštitút pre rozvoj Bratislavského kraja vtedy inicioval petíciu za ochranu ostrova a proti bola aj Bratislavská vodárenská spoločnosť.
Vodáreň a Lesy SR spoločne hospodária na ostrove Sihoť. Zatiaľ čo vodáreň sa stará o zdroje pitnej vody, Lesy SR hospodária v lesoch.
Bratislavská vodárenská upozorňuje, že základná funkcia lesov na ostrove Sihoť je vodoochranná, a nie produkčná. To znamená, že lesy tu majú chrániť zdroje pitnej vody, a nie slúžiť na ťažbu dreva.
Lesníci chcú ťažiť, vodárne sú proti
„Kryciu povrchovú vrstvu celého ostrova pred neželaným účinkom veľkej vody a vetra najlepšie chráni lesný porast. Počas 130 rokov prevádzkovania vodárenského zdroja na ostrove Sihoť tu bol permanentne udržiavaný kompaktný porast,“ vysvetlil hovorca vodárne Ján Pálffy.
Podľa aktualizovaného plánu chcú Lesy SR ročne vyťažiť na ostrove približne 1300 kubických metrov dreva. Za desať rokov by sa teda malo vyrúbať 27 percent stromov na ostrove. Lesníci sľubujú podporu pôvodných druhov tak, aby sa zloženie lesa priblížilo čo najbližšie k pôvodnému prírodnému stavu.
„Mám pocit, že na jednej strane Lesy SR ustúpili tlaku verejnosti a ak sú pod verejným dohľadom budú sadiť pôvodné lužné lesy, ale najradšej by tam sadili šlachtený topoľ, ktorý môžu každých pár rokov rúbať,“ povedal riaditeľ Inštitútu pre rozvoj Bratislavského kraja Miroslav Dragun.
